Odpustenie
"... buďte k sebe dobrí ... a odpúšťajte si navzájom ..." (Efezanom 4,32)
Jeden poradca napísal: „Všetci sme zranení. Kto nás zraňuje? Tí, ktorých najviac milujeme, a tí, ktorí milujú nás. Keď sa cítime odmietnutí, opustení, zneužití, manipulovaní alebo je na nás páchané násilie, je to väčšinou od ľudí, ktorí sú nám blízko: naši rodičia, naši priatelia, naši partneri v manželstve, naše deti, naši učitelia, naši farári. Preto je odpustenie také ťažké. Naše srdcia sú zranené! Nariekajú:, Ty, od ktorého som čakal, že tu budeš pre mňa, si ma sklamal. Ako ti to mám vôbec odpustiť? 'Aj keď odpustenie môže vyzerať ako nemožné, Boh, ktorý žije v nás, nám dá milosť prekročiť naše zranené, ja' a povedať:, V Kristovom mene ti odpúšťam.´
Odpustenie má však dve strany: dávať odpustenie a prijať odpustenie. Aj keď na prvý pohľad vyzerá, že dávať odpustenie je ťažšie, často je to tak, že nie sme schopní požiadať o odpustenie, pretože sme ho sami plne neprijali. Iba tí ktorí poznali radosť z odpustenia, môžu nájsť vnútornú motiváciu odpustiť.
Prečo je prijatie odpustenia také ťažké? Pretože je ťažké uznať, že bez tvojho odpustenia som stále ovplyvnený tým, čo sa medzi nami stalo. Potrebujem, aby si mi pomohol byť znovu slobodný a celistvý. To si vyžaduje nielen vyznanie, že sme boli zranení, ale tiež pokoru uznať našu závislosť na tom, ktorý nás zranil. Ale len vtedy, keď sme schopní prijať odpustenie, ho môžeme aj skutočne preukázať druhým.“
Preto Biblia hovorí: „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!" (Efezanom 4,32).
Drahý Bože, odpusť mi ako aj ja odpúšťam svojim vinníkom a daj mi silu prosiť o odpustenie u tých, ktorým som ublížil. Amen