Hanbíš sa za svoju vieru?
„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 10, 32)
Perzský kráľ dal obraz jedného previnilca vystaviť k verejnej potupe. Každý, kto prechádzal okolo obrazu musel ho potupiť a tým vlastne potupil toho, koho obraz predstavoval. Prítomní plnili želanie svojho kráľa. Jedni na obraz pľuli, iní naň hodili kus blata. Pred obraz prišiel aj jeden mladý človek. Ten sa pozrel na obraz a odhodil blato, ktoré mal pripravené v ruke a úctivo sa pred obrazom poklonil. Na otázku, prečo tak urobil, odpovedal: „Na tomto obraze som spoznal svojho dobrodinca, ktorý mi kedysi zachránil život.“
Iní obraz tupili, lebo nepoznali človeka, ktorý obraz predstavoval. Ale človek, ktorý si ho uctil, na ňom spoznal svojho záchrancu. Aj dnes sa môžeme stretnúť s niečím podobným. Ľudia neraz potupujú Záchrancu - Ježiša Krista, namiesto toho, aby Mu vzdali úctu a poďakovali Mu za záchranu a spásu našej duše. Svet okolo nás musí vedieť, prečo si ctíme Ježiša, lebo mnohí ani nevedia prečo prišiel na tento svet a prečo trpel a zomrel? Nevedia ani to, že vstal mŕtvych. A tak nemlčme, ale vydávajme svedectvo o tom, prečo sa k Nemu hlásime. Nehanbime sa za svoju vieru lebo: „Toho, kto by ma zaprel pred ľuďmi, zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Matúš 10,33)
Apoštol Pavol pred svojou cestou do Ríma napísal: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho.“ (Rimanom 1, 16) Toto by mal byť postoj nielen apoštola, ale postoj každého, ktorý o sebe prehlasuje, že je kresťan.
Pane Ježišu Kriste, neviem si predstaviť život bez Teba. Chcem každému hovoriť o Tvojej veľkej láske, o tom že Ty si trpel a zomrel na dreve kríža, aby si nás ľudí zachránil a vykúpil z našich hriechov. Chcem hovoriť o Tvojom z mŕtvych staní a o večnom živote, ktorý ma každý, kto uverí v Teba. Za tento nezaslúžený dar lásky Ti chcem ďakovať, aj ťa chváliť. Amen.