Hlásajte evanjelium!
Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ Tak Pavol spomedzi nich odišiel. No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. (Sk 17:32-34)
Keď apoštol Pavol na svojej druhej misijnej ceste navštívil Atény, tak bol prekvapený gréckym kultom bohov s ktorým sa tam stretol. Mesto Atény je v mnohom podobné prostrediu, v ktorom sa denne pohybujeme my sami. Aj v našom národe je mnoho ľudí, ktorí nosia vo svojom srdci oltár „Neznámemu Bohu!“
Myslíte si, že ak by apoštol Pavol dnes navštívil naše mestá, naše dediny, naše domácnosti , že by nebol prekvapený s čím by sa tu stretol? Dnes by tu našiel ľudí, ktorí slúžia internetu, televízii, okultizmu alebo satanizmu, ľudí ktorí žijú vo voľných zväzkoch v smilstve, v cudzoložstve. Ľudí ktorí sa ženu za bohatstvom kariérou nehľadiac na nič. Nevedel by pochopiť, čo je to za spoločnosť, ktorá prijíma zákony, ktoré odporujú Božím prikázaniam, zákony , ktoré sa priam vysmievajú Bohu. Myslíte si , že za posledných dvetisíc rokov sa toho veľa zmenilo?
Pred svojim obrátením by Pavol považoval týchto ctiteľov modiel za nečistých, Bohom odsúdených. Teraz ich však pokladal za Božie deti, ktoré čakajú na svetlo pravdy. Oltár s nápisom „Neznámemu bohu“ mu dal príležitosť zvestovať pravého Boha a povedať im evanjelium o Ježišovi Kristovi. Nebol k nim prísny a neodsudzoval ich. V ten deň Pavol nepresvedčil všetkých, ale zopár ľudí ho nasledovalo a zasial semienka u iných, ktorí ho žiadali, aby ho mohli znova počuť.
Po kázni na Aeropágu sa poslucháči rozdelili na tri skupiny. Jedni sa posmievali, druhí si ešte nechceli spraviť úsudok a tretí uverili slovám apoštola. V dnešnej dobe je veľa ľudí podobných Aténčanom. Aj dnes sa nájdu tri skupiny ľudí všade tam kde sa káže posolstvo o jedinom pravom Bohu, o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel na kríži a vstal z mŕtvych a o prichádzajúcom súde nad neveriacimi.
Jedni sa posmievajú. Obrátia na smiech všetko, čo nedokážu vysvetliť a pochopiť. Potom sú tu tí, ktorých posolstvo oslovilo. Ale to , že evanjelium hovorí k ním osobne a vyžaduje od nich osobné rozhodnutie, to sa im zdá ťažké. Museli by sa vzdať mnohých hriešnych vecí od ktorých sú neraz závislí a milujú ich. Chcú si to ešte premyslieť. Stále sa však nájde aj skupinka tých ľudí, ktoré evanjeliu uveria a príjmu Ježiša ako svojho Záchrancu.
Nemusíme mať Pavlovu výrečnosť, aby sme mohli šíriť Ježišovo posolstvo nádeje. Naše vlastné slová, ktoré budeme hovoriť s láskou, môžu niekomu zmeniť život, najmä ak sú posilnené svedectvom nášho života. Mnoho ľudí hľadá cestu a nenájde sa nikto v ich okolí, kto by im o tej ceste povedal. Povedzme Bohu, že s ním chceme spolupracovať. Možno použije práve naše úsilie, aby v pravej chvíli niekoho povzbudil.
Boh nás volá. Sme súčasťou jeho plánu, aby v srdciach tých, ktoré Ho hľadajú, zapálil oheň Ježišovej lásky. Dokonca aj tých srdciach, ktoré Ho nepoznajú, ale túžia po Ňom. Možno je niekto hladný po duchovnom živote, ale má málo vedomosti o jedinej pravde, o Bohu. Možno niekto počul o Ježišovi a o zmŕtvychvstaní, ale nevie to pochopiť, ako by to mohol aplikovať na svoj život. Mohol byť dokonca aj vychovávaný v cirkevnom spoločenstve, ale nikdy nepocítil hĺbku Božej lásky k nemu. Aj keď len jeden, jediný človek uverí evanjeliu, tak na naše úsilie nebolo zbytočné.