Kde niet Boha, tam niet ani človeka
„Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby.“ (Žalm 1, 6)
Nebohý slovenský katolícky misionár Štefan Ištvaník v jednej svojej knihe spomína Viedenskú doktorku filozofie Ernu G., ktorá napísala knihu: „Vychovajte svoje dieťa bez Boha.“ Mala jedného syna. Keď mal asi dvanásť rokov, prišiel domov a sadol si. Matka na neho hneď spustila: „Ty nevieš počúvať? Zas si bol v kostole a vieš, že som ti tam prísne zakázala chodiť! My sme predsa bez vierovyznania.“ A v zlosti mu podala knihu, ktorú napísala a povedala mu: „Tu máš a čítaj!“
Asi po desiatich rokoch priviedli do väzenia urasteného dvadsaťdvaročného mládenca. Keď duchovný poradca nazrel do jeho spisu, bolo tam napísané, že uškrtil vlastnú matku, lebo mu nechcela dať peniaze, vlastne mu ich nedala preto, lebo už žiadne nemala. Poradca sa ho opýtal: „Si kresťan?“ Odpoveď znela: „Nie, som bez vierovyznania.“ „A ľutuješ svoj čin?“ „Ani ma nenapadne. Tu ženu ja nikdy nenazvem matkou. Ona my iba vykŕmila a nič viac mi nedala.“
Žena, ktorá vychovala svojho syna bez Boha a aj druhým radila takto vychovávať svoje deti, teraz leží na viedenskom centrálnom cintoríne a jej syn si odpykáva trest vo väzení. Na tomto príbehu je vidieť, že Boha sa nikto nemôže zriecť beztrestne.
Pán Boh je Láska. On nás všetkých miluje. Iba na nás záleží, či pochopíme a prijmeme túto Božiu lásku a dáme sa jej nájsť a zachrániť. Ujsť pre touto hľadajúcou Božou láskou je pre človeka tým najväčším nešťastím.
Ruský mysliteľ Mikuláš Bardajev napísal: „Človek, ktorý neuzná Boha je sám proti sebe, lebo kde niet Boha, tam niet ani človeka.“
Bože, Otče náš, Ty žehnáš spravodlivého. Chrániš ho priazňou ako štítom. Naveky sa budú radovať a plesať všetci, ktorí sa k Tebe utiekajú. Oslavovať Ťa budem, Bože, pre Tvoju spravodlivosť a ospevovať budem Tvoje sväté meno. Na veky vekov. Amen.