Kto Bohu dôveruje, nikdy nemôže byť sklamaný!
Apoštolského vyznanie viery začína slovami: „VERÍM V BOHA,“ Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo všetko sa skrýva v tomto slovnom spojení? Čo všetko za tým je? V týchto dvoch slovách je skrytý hlboký význam. Verím v Boha rozhoduje o celom mojom živote o celom mojom bytí. Verím v Boha, to znamená, že uznávam pravdu o existencii Boha, že existuje okrem tohto sveta Bytosť, z ktorej všetko pochádza a ku ktorej sa všetko vráti, že existuje pôvodca všetkého. Napriek tomu, že Boha nevidím svojimi telesnými očami verím, že Boh má všetko pod kontrolou. Boh nie je hmota. On je Ten, ktorý nesmierne prevyšuje tento hmotný svet a ľudský rozum. Ak niečo nevidím, neznamená to, že to nie je. Podobne ako nemôžem vidieť lásku, dobro, spravodlivosť, ale vidím len prejavy lásky, dobra, či spravodlivosti, aj Boha môžem spoznať cez Jeho prejavy. Cez to, čo stvoril a cez to, čo nám zjavil. Mohli by sme to prirovnať k pilotovi lietadla. Hoci je dole hustá hmla a pilot nevidí letisko, musí absolútne dôverovať a spoliehať sa na palubné prístroje, aby bezpečne pristál. Verte! Boh je dokonalejší ako najmodernejšie palubné prístroje. My nevidíme cestu, ale Boh ju vidí. On o všetkom vie a vidí ďaleko dopredu. Kto Bohu dôveruje, nikdy nemôže byť sklamaný!
Možno niekto bude namietať: „Nie je na zemi príliš veľa ľudí, aby sa Boh o každého osobne staral?“ Pán Ježiš však hovorí: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Mt 10:29-31) Ježiš nás uisťuje, že verné Božie deti majú pre svojho nebeského Otca veľkú cenu. Nebeský Otec tak veľmi túži po našej láske a spoločenstve s nami, že poslal svojho syna Ježiša, aby za nás zomrel na kríži. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3:16)
Možno niekto iný bude namietať. „Moje starosti nemôžu Boha zaujímať!“ Ale áno! Odpoveď nájdeme v liste Filipanom: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Fil 4:6-7) My sme pre Boha takí dôležití, že oceňuje našu vernosť, lásku a oddanosť nad všetko pozemské. Naša neochvejná viera v Krista, čo do pravosti osvedčená v skúškach a problémoch, je Jeho slávou a cťou. Boh nás posilňuje, aby sme činili všetko po čom túži. „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Heb 4:16)
Bratia a sestry nezabúdajme, že: „naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ (Fil 3:20-21) Hľadajme istotu v Ježišovi! Zanechajme starý spôsob života! Odvracajme sa od hriechu! Čiňme pokánie! Spoliehajme sa vo všetkom na Boha a Jeho slovo. Zmeňme naše „Verím, že“ na „Verím Ti“ a viera bude odpoveďou na naše volanie.
Viera je cesta po ktorej treba kráčať s nádejou, aby sme došli do vytúženého cieľa.