Pýcha predchádza pád
„Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ (Jakub 4,6)
V každom človeku je túžba byť vo svojom živote úspešný. Lenže úspech neraz dovedie človeka k pýche a ako je napísané: pýcha predchádza pád (Príslovia 16,18). Mnohí, keď dosiahnu úspech, prestanú ďakovať Bohu a vo svojej pýche si začnú namýšľať, že všetko to, čo dosiahli je iba ich zásluha a vďačia za to svojim schopnostiam, snahe, múdrosti a tvrdej práci.
Takým veľmi úspešným mužom bol aj kráľ Oziáš. Boh mu prial úspech a veľmi ho požehnával: „Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.“ (2.Kroník 26,15) Dosiahol úspech a veľmi s pyšnel. „Natoľko s pyšnel, že ho to zahubilo“. Hospodin ho ranil malomocenstvom:
„Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymian na kadidlovom oltári. I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov, postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: „Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha.“ Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári. Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo ho ranil Pán. Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu.“ (2.Kroník 26,16-21)
V tomto životnom príbehu je varovanie aj pre nás, aby sme nespyšneli. Môžeme mať vo všetkom úspech, byť dokonca zbožní a robiť úžasné veci. Nikdy však nezabúdajme, že nič z toho by sme nemali, ak by nás Boh nepožehnal. Všetky dary a požehnania, ktoré sme od Pána dostali, majú slúžiť nie na našu, ale Božiu slávu. Jakub nás varuje: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ (Jakub 4,6)
Ak sa chceme vyvarovať pýchy, slúžme viac Kristovi. Čím viac budeme slúžiť Kristovi, tým menej budeme slúžiť sebe.