Moc slova
Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí,...(1.Pet. 3,9-10)
„Neodplácajte zlým za zlé, ani urážkou za urážku“. Tento verš ukazuje na dôležitosť slov, ktoré vypúšťame z našich úst. Čo je najprirodzenejšia reakcia, keď sa staneme obeťou urážok? Chceme sa brániť. Písmo nehovorí, že brániť sa je zlé. Nemáme ale odplácať rovnakou mincou. Naopak, máme sa brániť inak, naše reakcie na urážky majú byť iné ako reakcia detí na pieskovisku. Máme žehnať. Čo to znamená žehnať? Znamená to pekne o niekom hovoriť, vyjadrovať mu priazeň, lásku, želať mu dobré. Tieto slová by nemali byť v rozpore s postojom nášho srdca a so skutkami. Žehnanie je to pekné, čo vychádza z našich úst. Keď sme urážaní, máme reagovať požehnaním, ísť proti svojej prirodzenosti a odpovedať požehnaním. Ježiš na kríži aj Štefan pod paľbou kamenia sa prihovárajú u Boha za tých, ktorí ich pripravujú o život. Žehnajme tým, ktorí nás urážajú alebo ohovárajú! Oni zo svojich úst vysielajú otrávené šípy a my vysielajme životodarné. Prečo? Pretože sme dedičmi požehnania. Boh o nás prehovoril pekné veci. Boh o nás aj naďalej prednáša pekné veci. A tieto krásne Božie výroky o nás sú naším dedičstvom. Preto máme žehnať druhým.
Bez ohľadu na jazyk, ktorým hovoríme, naše úmysly sa prejavujú prostredníctvom slova. Slovami vyjadrujeme všetko. Svoju vôľu, svoje úmysly, svoju lásku a svoju vieru. Možno si veľakrát ani neuvedomíme aká je moc slova, ktoré denne používame. Slovo je sila, je to moc, ktorú máme k vyjadrovaniu a komunikácii, k premýšľaniu a teda aj k vytváraniu situácií v našom živote. V závislosti na tom, ako je používané nás môže slovo oslobodiť alebo zotročiť ešte viac, než si dokážeme predstaviť. Naše slovo má moc vytvoriť ten najkrajší sen alebo všetko okolo nás zničiť. Zneužívaním slova môžeme urobiť zo života peklo. Čistotou slova vytvárame krásu, lásku a Nebo na Zemi. Slovom žehnáme, slovom preklíname. Slovom chválime Boha aj sa rúhame. Slovo nás môže vzpružiť alebo zdeptať. Slovo ma moc povzbudiť aj raniť a uraziť. Slovom môžeme prejavovať lásku aj nenávisť. Slovo má moc a vie zraniť viac ako meč. Rany po ňom sa niekedy nikdy nezahoja. Pamätáte, keď vám niekto niečo povedal a vás sa to dotklo? Jeho slová ležali vo vašej mysli a klíčili tam veľmi dlhý čas? Určite áno, pozná to každý. Keď vidíme desivú moc slova, musíme si uvedomiť, aká sila vychádza z našich úst.
V jednej legende sa žiak spýtal svojho starého majstra: „Učiteľ, kedy je povolené hovoriť?“ Učiteľ mu odpovedal: „Každé slovo musí pred svojim vyslovením prejsť cez tri brány: Si pravdivé? pýta sa strážca prvej brány. Si nutné? pýta sa správca druhej brány. Si láskavé? pýta sa správca tretej brány.“ Tieto tri otázky by si mal položiť každý kresťan pred tým, keď vysloví nejaké slovo. Pravda, vhodnosť a láskavosť musia byť charakteristickým znakom našich slov.
Keď ľudské slová majú tak obrovskú moc, o čo viac to platí o Božom slove! V evanjeliu Jána sa píše: "Na počiatku bolo slovo, a slovo bolo u Boha, a slovo bolo Bohom." ( Ján1,1) Boh prostredníctvom svojho slova tvorí svet, riadi chod dejín i jednotlivcov. Autor Listu Hebrejom hovorí o moci Božieho slova: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč…“ (Hebr 4, 12). Božie slovo je mocné, veľmi mocné, ale rešpektuje aj našu slobodu, ak ho neprijmeme, neznásilňuje nás. Božie slovo dokáže robiť obrovské divy v tých, ktorí ho prijmú, ale voči tým, ktorí ho neprijmú, zostáva bezmocné. Nie preto, že by bolo v skutočnosti úplne bezmocné, ale preto, že Boh rešpektuje našu slobodu a čaká na náš súhlas, až potom v nás začne pôsobiť. Naše duchovné napredovanie je výsledkom spolupráce Boha a človeka, Božieho všemocného slova a ľudského slobodného rozhodnutia, v ktorom človek prijme Božie slovo a nechá ho v sebe pôsobiť a ono potom v ňom učiní skutočné divy, ako v živote apoštola Pavla, ktorý sa apoštolom národov stal vďaka tomu, že prijal Božie slovo a nechal ho v sebe pôsobiť.
Môžeme sa stať terčom posmechu a klebiet, hoci sa úprimne snažíme žiť zbožným životom. A stať sa to môže dokonca aj v cirkvi. Písmo nás nevyzýva k tomu, aby sme sa snažili očistiť svoju povesť, vyvrátiť klebety. Nebojme sa tých, ktorí sa nám snažia komplikovať život, či už svojimi slovami alebo činmi, ale sústreďme sa na to, aby sme si uchovali bázeň pred Bohom. Buďme vždy pripravení dať odpoveď každému, kto nás žiada o nádej, ktorú v sebe máme. Nech naše činy za nás hovoria. Posväcujme Krista v našich srdciach! Dávajme pozor na to čo robíme a hovoríme. Buďme pripravení a schopní v pravý čas vydať svedectvo o našom Pánovi Ježišovi Kristovi.