Múdrosť zhora
Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. (Jakub 3,17)
Ak sme znovuzrodení, tak máme zmýšľať tak, ako zmýšľal Ježiš. Učme sa od Neho. On kvôli našej záchrane prijal poníženie. Potom nebudeme ani my túžiť po najvyššom postavení a ochotne prijmeme učenícke miesto pri Ježišových nohách.
Náš život musí vypovedať o našej múdrosti. O múdrosti, ktorá je zhora. A aká je to múdrosť zhora? Táto múdrosť je o našom spôsobe správania sa, o tom, aký má byť život kresťana. O takej múdrosti hovorí apoštol Pavol, keď uvádza Timoteja do služby: „...ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (1.Timotejovi 4,12)
O takej múdrosti sa píše aj v liste Židom: „ Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru.“ (Židom 13,7)
K takému múdremu životu podobnému Kristovi nás vedie apoštol Peter: „ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1.Petrov 1,15-16)
O takej múdrosti hovoril Pán Ježiš. O múdrosti, ktorú musia potvrdzovať dobré skutky: „No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ (Matúš 11,19)
„Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.“ (Jakub 3,13-16)
Keď v sebe živíme žiarlivé a sebecké ambície, prirodzeným výsledkom budú spory, ohováranie, hnev a zmätok. To je zlé ovocie. Nebeská múdrosť je plná milosrdenstva a dobrého ovocia . Pravá múdrosť sa prejaví trpezlivosťou, pokorou, pokojom, láskou, súcitom, odpustením, ústretovosťou a bude konať bez predsudkov a pokrytectva. Iba pokorný, mierny a všímavý človek sa otvára milosti a nezaslúženej Božej priazni. Boh dáva svoju milosť tým, ktorí si ju nezaslúžia a nie sú jej hodní.
Uvedomujeme si, že Nemáme nič, čím by sme si mohli zaslúžiť Božiu milosť? Za všetko vďačíme Bohu a Jeho láske. Ak aj spadneme, tak nezabudnime, že pokánie obnovuje náš vzťah s Pánom a privádza nás späť do Jeho blízkosti a že poslušnosť Bohu je kľúčom k slobode.