Naše omyly ktoré veríme o pekle
Biblia učí, že každý jeden človek príde na posledný súd, a tí, ktorí sú v Kristovi, pôjdu do neba, tí ktorí sú mimo Krista, pôjdu do pekla. Mnoho kresťanov na to chce zabudnúť. Nechceme myslieť na to, čo sa stalo s mojím susedom, ktorý zomrel, čo sa stane s našimi príbuznými, keď zomrú. Ale my nemáme byť ako pštrosy, ktorí pred pravdou schovajú hlavu do piesku. Je sedem základných omylov, ktoré veríme o pekle.
1) Milujúci Boh nikoho nepošle do pekla na večnosť. Ľudia, ktorí tomuto veria, nechápu správne charakter Boží. Boh naozaj nikoho neposiela do pekla. Ľudia sa k tomu rozhodujú sami. Boh dáva každému človeku možnosť pokánia a prijatia Ježiša Krista. Biblia učí, že Boh je svätý, absolútne oddelený od hriechu. Časťou Jeho charakteru je spravodlivosť a časťou Jeho svätosti je svätý hnev. A Boha nemožno oddeliť od Jeho charakteru. My si myslíme, že hnev, súd, vyjadruje čosi ako negatívny Boží hnev. Myslíme si, že Boh v nebi sa zrazu na niekoho nahnevá a prásk! Ale to vôbec nie je pravda. Jeho svätosť, Jeho spravodlivosť nemôže vystáť prítomnosť hriechu. To je Jeho najhlbšia prirodzenosť. Keď niekto príde do Jeho prítomnosti, je okamžite strávený ohňom. Verím, že Pán vzlyká a plače nad každým jedným človekom, ktorý neprijal Jeho zadarmo daný dar spasenia.
2) Už keď sa tam dostaneš, za 10 minút zhoríš, a je po tebe. Ale to nie je pravda! Pretože každý z nás je stvorený ako večná bytosť. Nerozumieme večnosti. Telo raz zomrie a rozpadne sa, ale náš duch, zostane navždy. A Biblia učí, že ľudia, ktorí sa dostanú na večnosť, sú si toho vedomí, sú si vedomí toho, čo sa im deje, prežívajú, cítia.
3) Peklo, to je stav ničoty. Zomrieš a je z teba „nič”. Si mimo seba, jednoducho všetko sa pominulo. Ale keď čítate podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, vidíme, že bohatý muž dokonale chápal, dokázal myslieť, cítiť. Píše sa tam, že bol smädný, cítil ľútosť. Chcel varovať svojich bratov a sestry, ktorí boli ešte živí. A je tam napísané, že hrozne trpel!
4) Peklo je čokoľvek, čo si pod týmto pojmom predstavíš. Ani to nie je pravda. V Matúšovi 13 kapitole je napísané, že peklo je miesto hrozného utrpenia a škrípania zubov. Nie len od bolesti, ale tiež preto, že si večne uvedomuješ: „Mal som sa kajať a odovzdať svoj život Ježišovi a neurobil som to.”
5) Toto som počul strašne veľa kráť a najčastejšie, keď som bol na univerzite: Peklo, to je len veľká párty! Budem tam so všetkými kamarátmi a budeme mať z toho kopec zábavy. Ale Biblia hovorí, že peklo je miestom vonkajšej temnoty a totálnej opustenosti. A je to miesto bez Boha. Všetko dobré, čo poznáme a zažívame v našich životoch, to je len preto, že Boh je tu. Keď vyjdete von a pozriete na tú nádhernú oblohu, keď vidíte stromy, a kvety... To je prítomnosť Božia. Predstavte si, že by sme Boha zo všetkého nejako vyňali von – ostane temnota, smrť, smútok, ľútosť... hrozné...
6) Peklo je len báchorka, ktorú vymysleli stredovekí kazatelia a farári, aby zastrašovali ľudí a nútili ich chodiť do kostola. Ani to nie je pravda, pretože všetko je to v Biblii. Ježiš viac hovoril o pekle ako o nebi. Viete, čo je zaujímavé? V Biblii sú tri slová, ktoré boli používané pre peklo. V hebrejčine je to slovo šeol, čo môže znamenať aj hrob alebo smrť, v gréčtine je to slovo hades, čo malo ten istý význam. Ale Ježiš nepoužíval ani jedno z nich. Ježiš používal slovo gehenna. V gréčtine to má koreň slova Gehinnon, čo bolo údolie Hinnon, hneď vedľa Jeruzalema. Keď Ježiš o tom hovoril, všetci hneď vedeli, o čom hovorí, na čo myslí. Izraeliti v jednom období svojej histórie v tomto údolí hádzali do ohňa svoje deti ako obeť bohu Molochovi. V časoch Ježiša Krista to už nerobili, aleale kde spaľovali sa tam smeti a fekálie. Neustále odtiaľ stúpal dym, bol tam obrovský smrad, nečistota... Bolo to hrozné miesto. Ježiš často hovoril: „Nebojte sa tých, ktorí môžu zraniť vaše telo. Bojte sa toho, ktorý vás môže hodiť do Gehenny.” Peklo je skutočné miesto.
7) Peklo je miesto, kde si ty sám, nič nepočuješ, o ničom nevieš, kde len si, nič sa nedeje. Ale Biblia hovorí niečo iné. Ide o konečné miesto, miesto poslednej smrti. Biblia hovorí, že po smrti už niet žiadnej šance na pokánie. V knihe Zjavenia sa hovorí, že nakoniec bude sama smrť hodená do horiaceho jazera. Neexistuje žiadny tretí, štvrtý život, neexistuje reinkarnácia! Alebo prijmeš Ježiša v tomto živote, alebo riskuješ, že budeš hodený do Gehenny.
Pre tých, ktorí sa rozhodli prijať Krista, ktorí sa rozhodli prijať Jeho smrť na kríži za naše hriechy, ktorí veria vo vzkriesenie, ktorí vyznajú a v srdci veria, že Ježiš je náš Spasiteľ a vstal z mŕtvych, je tu nádherný prísľub neba: „Nech sa vám srdce nevzrušuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.” (Jn 14,1-4)
Ježiš sa vráti, odišiel pripraviť nám miesto. Domov. Táto zem, tento život, nie je náš domov. Sme tu len cudzinci, len tadiaľ prechádzame. V každom z nás existuje také osamelé volanie po tom, aby sme sa dostali domov k Otcovi. Už ste určite zažili, že ste museli na čas odísť z domu. Aj keď to možno bola nejaká super dovolenka, prišiel moment, keď ste si povedali: „Chcem ísť domov! Do mojej postele, domoooov.” V každom z nás, v srdci každého z nás je čosi, čo strašne túži po domove. A jedine v nebi budú naše srdcia úplne naplnené. Nebo sa nezačína až vtedy, keď zomrieme. Začína v momente, keď spoznáš Ježiša Krista! Nie je to milosť? Ježiš povedal: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.” (Jn 17,3)
A On nás volá, aby sme raz prišli domov. V Zjavení 20 kapitole (Zjv 20) sa hovorí o Knihe života. Každý, koho meno bude zapísané v Knihe života môže ísť domov, aby bol s Bohom. Ale každý, ktorého meno tam zapísané nebude, bude hodený do horiaceho jazera.
Neviem ako vy, ale ja chcem ísť domov. Čo vy? Kam chcete ísť? A čo vaši priatelia, rodina, vaši susedia? Kam idú? A čo s tým urobíte?