Nepohŕdaj ľuďmi!
„Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.“ (2. Korinťanom 1, 3 – 4)
Pred rokmi navštívila jedna dáma sirotinec a spýtala sa riaditeľky: „Máte tu nejaké dieťa, ktoré nikto nechce na adopciu?“ „Áno,“ odpovedala riaditeľka, „je tu desaťročné dievčatko. Nie je zvlášť pekné a má hrb.“ Pani povedala: „Áno, to je dieťa, ktoré chcem!“ O tridsať päť rokov neskôr navštívil vrchný inšpektor sirotincov štátu Iowa jedno zo štátnych zariadení a do správy o inšpekcii napísal: „Tento domov je vynikajúci. Je tam čisto, strava je chutná, starostlivosť o deti kvalitná a panuje tam atmosféra s akou som sa nikde inde nestretol. Vedúca sestra Mercy Goodfaithová má dušu, ktorá vyžaruje lásku. Má také krásne oči, že som zabudol, ako vyzerá jej tvár aj na to, že ma hrb.“
Táto „milosrdná Samaritánka“ našla v sebe odvahu venovať lásku a starostlivosť malému dievčatku, ktoré iní prehliadali, a Mercy Goodfaithová vďaka tomu prevzala štafetu tejto lásky a venovala ju mnohým ďalším sirotám. Apoštol Pavol nám pripomína že tak, ako potešuje nás Boh v našom súžení, máme aj my posilňovať tých, ktorí sú taktiež v súžení. (2. Korinťanom 1, 3 – 4)
Pravdou je, že tí, ktorí si prešli utrpením, majú v sebe najlepšiu schopnosť potešovať iných, lebo sa vedia lepšie vcítiť do ich situácie. Znášať útrapy môže byť pre človeka ťažké. Keď už musíme nimi prechádzať, tak by sme sa mali z nich niečo naučiť, aby sme potom mohli aj my potešovať ďalších ľudí, ktorí sú tiež v súžení. Nech je nám vtom vzorom sám Pán Ježiš, „pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.“ (Hebrejom 3, 18)
Ten, kto trpel, sa v službe Pánovi stáva utešiteľom.
Drahý Bože, Ty nás potešuješ v našom súžení, aby sme aj my potešovali a posilňovali druhých, ktorí sú v súžení. Daj nám k tomu srdce plné lásky a súcitu. Amen.