Nezabúdaš na vďačnosť?
„Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“. (Efežanom 5,20)
Pri jednej ceste autom som počúval kázeň Daniela Pastirčáka. Hovoril v nej, že to, čo kresťana odlišuje od nekresťana je vďačnosť. Uvedomil som si, že je to absolútna pravda.
Božím darom je náš život, naše bytie. Božím darom sú ľudia, ktorí sú nám najbližší, naša rodina, aj tí, ktorí žijú v našom okolí. Uvedomil som si, že všetko čo mám, čím som a všetko čo robím – to všetko je dar od Boha, za ktorý musím byť Bohu neustále vďačný.
Vďačnosť je naším záväzkom aj našou povinnosťou. Kto miluje, ten ďakuje, ale kto nemiluje, je chladný a zabúda ďakovať. Ďakujme nášmu Bohu vždy, všade a za všetko!
Ďakovať Bohu znamená byť spokojný s tým životom, ktorý mi dal Boh a s tými situáciami, do ktorých ma postavil. Ďakovať Bohu znamená veriť, že v takom živote, aký mám, môžem chváliť Boha a slúžiť svojim blížnym.
Tým najväčším a najvzácnejším darom, ktorý sme mohli od Stvoriteľa dostať, je večný život, ktorý nám dal vo Svojom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Skrze Neho teda ustavične vzdávajme vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.
Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju lásku, za pomocnú ruku, ktorú ku nám neustále vystieraš. Ďakujeme Ti, za radosť, slnko, úsmev...za všetko to krásne na svete, čo si pre nás stvoril. Ďakujeme Ti, že nás miluješ napriek našej nevďačnosti. Zo všetkého najviac Ti ďakujeme za dar spásy, ktorý sme mohli prijať v Tvojom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi. On sa pre nás stal človekom, aby nám otvoril nebo a prinavrátil nám Tvoje stratené priateľstvo. Ďakujeme Ti za večný život, ktorý si do nás vložil. Amen