Nezahanbuj Ježiša!
„Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie...“ ( Ján 18,19)
Môže byť Ježiš zahanbený naším konaním a našimi postojmi?
Ako zahanbujúce muselo byť, keď Mária s Jozefom prerušili dvanásťročného Ježiša, keď sedel v chráme a uvádzal do rozpakov najlepšieho chrámového učenca! Odviedli Ho preč a povedali: „Synu, čo si nám to urobil? Hľa, tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali“ (Lukáš 2,48). Ako ponižujúce muselo byť postaviť sa vo svojej domovskej synagóge, oznámiť, že je Mesiáš, aby Ho potom ľudia, s ktorými vyrastal, vyviedli z mesta a pokúsili sa Ho zhodiť z útesu (Lukáš 4,29). Ako nepríjemné muselo byť, keď Ježiš povedal Jairovi, že jeho mŕtva dcéra iba spí a tí, ktorí boli v dome, "... sa Mu posmievali" (Matúš 9,24). A teraz si predstav situáciu, keď sa najvyšší kňaz pýta Ježiša na Jeho učenie a On odpovedá: „Prečo sa ma pýtaš? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som hovoril ...“ (Ján 18,21). Načo Ho jeden z služobníkov, ktorý stál vedľa, udrel do tváre. Ako ponižujúce! Ale možno, že tým najtrápnejším okamihom Ježišovho života nebolo, keď sa Ho veľkňaz pýtal na učenie, ale keď sa Ho spýtal na Jeho učeníkov. Kde boli? Judáš Ho zradil, Peter zaprel, a tí ostatní sa ušli schovať. Čo mohol povedať?
Takže si polož otázku, či sú pre Krista tvoj charakter, tvoje správanie a tvoja oddanosť zdrojom radosti alebo zahanbením? Ghandi povedal, že ak by kresťania skutočne žili podľa Kristovho učenia, bola by dnes celá India kresťanská. Ako si na tom ty?
Prosíme Ťa, Bože, daj, aby sme v každej skúške rozpoznali príležitosť upevniť svoj vzťah k Tebe. Ty nechceš, aby sme niečo robili ako povinnosť. Chceš zdieľať náš život, naše radosti i bolesti, naše zápasy i prehry. Daj, aby sme stavali dom spoločného a večného života len na Tvojich základoch. Amen