O odpustení
Rád by som na začiatok položil otázku. Čo si myslíte, v čom sa kresťanstvo odlišuje od iných náboženstiev? O čom môžeme povedať, že je rýdzo a jedinečne kresťanské? Skupina britských teológov o tejto téme dlho diskutovala a po dlhom skúmaní prišla na to, že je to odpustenie hriechov.
Odpustenie hriechov je skutočne ústredný a jedinečný motív kresťanstva. Za týmto slovom sa ale ukrýva o niečo viac, než len to, že Boh je ochotný prepáčiť ľuďom. Boh od nás chce, aby sme boli ľuďmi odpustenia. Chce, aby odpustenie bolo naším životným štýlom. Aby to bol náš spôsob života. Neustále odpúšťanie musíme uviesť do svojho života.
Ak sme prijali Ježiša za Pána, potom Ho musíme napodobovať - a On neustále za nami prichádza a odpúšťa nám. Nemôžeš odpustiť druhým bez toho, aby si prežil odpustenie hriechov od Boha. Keby nebolo Ježišovho kríža, nemohli by sme ani len hovoriť o odpúšťaní.
A On chce, aby sme boli ľuďmi odpustenia, ktorí stále odpúšťajú, aby sme boli ľuďmi širokého srdca, ktorí milujú ostatných a zaujímajú sa o druhých viac, ako sami o seba. Ježiš nám sebou a svojím učením ukázal, že máme žiť odpustenie.
Ak odmietneme odpustiť tam, kde sme boli niekým zranení, budeme sa potykať s horkosťou, precitlivenosťou alebo i nenávisťou. Ak zotrvávame v postoji neodpustenia, bránime Pánovi, aby On odpustil nám. Ak neodpustíme druhým, ani Pán nemôže odpustiť nám.
Aj najmenšie neodpustenie stojí medzi Bohom a tebou ako stena. Keď sa za niečo modlíš, tvoja modlitba ide smerom k Bohu a vrazí do tej steny pred Ním, “rozbije sa”, a nedostane sa k Nemu. Musíme prosiť Ducha Svätého, aby nám ukázal všetkých ľudí, ktorým sme neodpustili a potom im musíme vyslovovať odpustenie.
Ako máme odpúšťať? ! Postav sa pred Ježiša a vo viere ho pros, aby ti odhalil oblasti, kde si neodpustil. Pozri sa poriadne na seba.
Ak máš bolesť z toho, že ťa niekto zranil alebo zraňuje, nepotláčaj to v sebe, ale bež ku krížu a daj to Ježišovi. Vyslov pri kríži to zranenie aj s bolesťou a povedz, že Mu to chceš dať a vypýtaj si a prijmi Jeho pokoj. Ďakuj Bohu, že toho človeka miluje rovnako, ako teba. Nahlas pred Pánom vyslov odpustenie. Modli sa za toho človeka a žehnaj mu.
Ježiš odníme moc všetkých bolestivých spomienok a ty budeš silnejší. My musíme stále počúvať Ježišovo “Odpúšťam ti.” Iba potom môžeme odpúšťať aj my druhým. Túto istotu - že Ježiš sa prihovára za nás - musíš mať, lebo ti to dá silu, ochotu a lásku k odpusteniu. Sami nemáme silu odpúšťať, iba ak vieš o odpustení voči tebe.
„Milujte tých, čo vám robia zle, žehnajte tým, čo vás prenasledujú.” (Rim 12,14). „A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“ (Marek 11,25)