Pravé uctievanie
„Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ (Ján 4,23)
Uctievanie môžeme definovať ako vzdávanie úcty. Zahrňuje skutky a postoje, ktoré vzdávajú úctu, česť a dôstojnosť Bohu nebies a zeme. Je zamerane na Boha, nie na človeka! „Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.“ (Žalm 31,6) ...tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. (Rimanom 1,25)
V kresťanskom uctievaní prestupujeme pred Boha s vďačnosťou za to, čo pre nás v Kristovi a skrze Ducha Svätého učinil. Takéto uctievanie vyžaduje odovzdanosť viery a uznanie skutočnosti, že On je našim Bohom a Pánom a musí sa vykonávať podľa pravdy Otcovej, ktorá je zjavená v Synovi a prijíma sa skrze Ducha. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Ján 1,14)
V „Duchu“ poukazuje na úroveň, na ktorej dochádza k pravému uctievaniu. K Bohu musíme pristupovať v úplnej úprimnosti a s duchom, ktorý je vedený životom a pôsobením Ducha Svätého. „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.“ (Ján 14,16-17)
„Pravda“ je typická pre Boha, vtelená v Kristovi, vlastná Duchu svätému spočívajúca v srdci evanjelia. „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Ján 14,6)
Ak je pre nás Boh skutočný a tvrdíme, že v neho veríme, potom to musíme vyjadriť navonok. Musíme dať Bohu, čo mu patrí: „Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“(Ján 4,23) Tí ktorí obhajujú bohoslužbu a kladú pritom pravdu a doktríny Božieho slova bokom, popierajú jediný základ pravého uctievania. „Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.“ (1.Korinťanom 5,8)
Klaňať sa v pravde znamená, že pravá zbožnosť má svoj zdroj v Božej moci, sile, ktorá človeka oslobodzuje „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ján 8,31-32) Touto pravdou možno rozumieť, že Ježiš zjavuje Boha Otca, ktorého má človek svojím životom uctievať.
Všemocný a večný Bože, najvyšší Pán nad všetkými stvoreniami na nebi a na zemi, vyznávame, že sme celým svojim bytím závislí od Teba, prameňa všetkého dobrého. Za všetko, čo máme, vďačíme iba Tvojej veľkolepej a nekonečnej láske, zvelebovaný Stvoriteľu, a bohatstvu Tvojej milosti, vyvýšený Vykupiteľu. Zjavil si sa nám a všetkému svojmu stvoreniu vo svojej veľkosti a dobrote, preto Ti patrí všetka česť a chvála, celá naša láska a poslušnosť, kým budeme žiť. „Dobre je chváliť Hospodina, ospevovať Tvoje meno, Najvyšší.“ Vo všetkej úcte sa Ti odovzdávame dušou i telom, aby ich spravovala a bezchybne viedla Tvoja svätá vôľa. Amen