Skús sa za to modliť!
„Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán.“ (Žalm 42, 8)
Nič tak neumocňuje modlitbu, ako skutočná potreba pomoci. V kríze sa dokonca tajne modlia aj tí, ktorí o sebe hovoria, že sú neveriaci. Vtedy sa stáva modlitba priznaním skutočnosti, že si s niečím nevieme rady a nevidíme žiadne iné riešenie ako danú situáciu zmeniť. Niektoré modlitby sú polnočným plačom s prosbou o pomoc adresovanou len Bohu v čase, keď nás sužuje strach a my nechceme mať nikoho iného pri sebe. Strach je v takej chvíli príliš veľký a pocity bývajú príliš osobné. Niekde som počul, že by sme to mohli nazvať aj „modlitbou kapitulácie“, čo znamená dať úplne danú situáciu do Božích rúk, tak ako je to napísané v Písme: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1. Petra 5, 7)
Jedna matka videla svojho syna utekať domov zvierajúc krvácajúcu ruku. „Ukáž mi to,“ povedala. Ustúpil a zakričal: „Nie, ublíži mi to.“ Keď konečne otvoril ruku, namiesto veľkej rany uvidela malú odreninu, ktorá dosť krvácala. Zatiaľ čo sa divila nad jeho divadelným predstavením, sama si pritom uvedomila, že ona urobila to isté pred Bohom. Keď ju manžel opustil, bola tak veľmi zranená, že sa odmietla modliť. Boh jej stále hovoril: „Pomôžem ti,“ a ona zatiaľ zvierala päsť a hovorila: „Nie, ublíži mi to.“ Keď si to uvedomila, odovzdala to Bohu a začalo sa jej uzdravenie, tak ako je napísané: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rimanom 8, 28)
Modlitba nám umožní prestať zápasiť so situáciou, ktorú nezvládame. Tým, že to predložíme Bohu, prijmeme Jeho riešenie.
Drahý Bože, Ty na do mnou bdieš vo dne aj v noci. Ja odovzdávam do Tvojich rúk všetko s čím bojujem a čo ma trápi. Ďakujem, že Ty máš pre mňa pripravené vždy to najlepšie riešenie, lebo Ty najlepšie vieš, čo potrebujem. Amen.