Som pripravený na večnosť?
Prečo žijem? Človek už odpradávna túži odhaliť tajomstvo života a smrti. Táto túžba stále zamestnáva myseľ ľudí nielen primitívnych národov, ale aj vyspelej spoločnosti. V priebehu ľudskej histórie vzniklo veľa filozofií a náboženských smerov, ktoré sa snažia ponúknuť správnu cestu života. Pozrime sa okolo seba, koľko existuje lákavých ponúk a neustále pribúdajú nové.
Väčšina filozofií či náboženstiev ide cestou sebazdokonaľovania duše človeka počas pozemského života. Niektorý hlásajú, že si takto možno zaslúžiť lepší život po smrti. Aj naša cesta, ktorú nazývame náboženstvo, vychádza z ľudskej predstavy. Človek si myslí, že stačí dodržiavať určité nariadenia a predpisy, sem-tam konať dobré skutky a bude mať zásluhy nielen vo viditeľnom svete, ale aj mimo neho. Tieto náboženské predpisy ho vedú k tomu, aby sa stal dobrý iba vlastným konaním a snažením. Ľudia si často myslia, že viera je založená len na plnení „nábožných skutkov“. Mnohí aj takto veria a sú hrdí, že sa im to tak darí.
Dôsledkom ľudského úsilia o vlastnú dokonalosť býva často skrytá pýcha. Ak sa pozrieme do histórie vidíme, koľko utrpenia a nevinných obetí spôsobila pýcha a sebectvo. A to nielen v stredoveku pri krížových výpravách, procesoch a upaľovaní. Správy o zle, ktoré sa koná v mene náboženstva, prichádzajú z celého sveta aj dnes. Spomeňme Balkán, Severné Írsko, Indonézia atď.
Rozčarovanie, cynizmus strata nádeje by boli na mieste, keby kedysi dávno neprišiel niekto, kto vystúpil proti pokryteckému dodržiavaniu ľudských nábožných predpisov a neukázal ľudstvu celkom novú a prevratnú cestu k Bohu. Je to cesta, ktorá je ľudskému mysleniu celkom neprirodzená, a preto ju nemohol vymyslieť žiadny človek. Jej autorom je Ten, ktorý má v rukách všetku moc, skutočný Pán vesmíru, náš Stvoriteľ. On pozná dokonale všetkých ľudí, On ma právo každého z nás súdiť i trestať za našu nevernosť. On sám zostúpil z nebies na našu zem, aby sa za nás obetoval. Nehovorí: musíš robiť to či ono, ale: ja som urobil všetko, aby ty si mohol slobodne žiť – ponúkam ti odpustenie – bez neho niet slobody.
Každý z nás už o Ňom určite počul – je to Ježiš Kristus. Nebol len dieťatkom v jasličkách, ale trpel aj na golgotskom kríži pre našu pýchu a sebectvo. O tom všetkom je napísané v Biblii v , ktorá je Božím posolstvom nám ľuďom. Najdôležitejšia správa o záchrane človeka je zhrnutá v jednom verši Jánovho evanjelia: „Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho nezahynul, ale mal život večný“ (Ján 3,16).
Náboženstvo dáva veľa dôvodov na to, aby bol človek pyšný sám na seba. Skutočné biblické kresťanstvo takýto dôvod nedáva. Ono nič neberie a nevnucuje, ale naopak, dáva a ponúka. Ponúka zmierenie s Bohom, istotu do života terajšieho i večného.
V náboženstve človek hľadá Boha v kresťanstve Boh hľadá človeka.
V náboženstve musí človek prinášať Bohu obete. V kresťanstve sa Boh sám obetoval za človeka.
V náboženstve sa musíš zmeniť, aby ťa Boh prijal. V kresťanstve ťa Boh prijme takého, aký si.
V náboženstve sú pre Boha hlavné tvoje skutky. V kresťanstve je najdôležitejší tvoj vzťah s Bohom.
Boh prišiel v Ježišovi Kristovi, aby preklenul obrovskú priepasť medzi Ním a človekom, ktorá vznikla ľudskou pýchou a sebectvom. Boh stále čaká, ako budeš reagovať na Jeho lásku a ponuku na zmierenie. Či zostaneš ľahostajný alebo s Ním začneš vo svojom živote rátať a dovolíš Mu, aby zmenil a uspokojil tvoje srdce. „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“(Matúš 7, 13-14)
Náš čas na tejto zemi je krátky. Každý uplynulý rok, každý západ slnka skracuje naše dni na tejto zemi a privádza nás tíško, no rýchle a iste v ústrety večnosti. Čoskoro príde rok, deň a hodina tvojho odchodu. A potom bude spečatený tvoj večný osud. „Vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.“ (Jakub 4,14)
Dnes stoja tvoje nohy na klesajúcom piesku času. Zajtra tu síce šľapaje bude vidno, no ty budeš preč! Dnes tvoje ruky usilovne pracujú, tvoje oči všetko vnímajú, tvoj duch myslí, plánuješ si budúcnosť. Zajtra všetko stíchne. Zopäté ruky a zatvorené oči ostanú, no ty budeš preč. Tam – na večnosti. Aj iní boli kedysi tak usilovní, ako ty teraz no odišli na večnosť. „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebrejom 9,27)
Skôr či neskôr nadíde čas odchodu na večnosť. Polož si sám úprimnú otázku: „Kam cestuješ? Som pripravený na večnosť?“ Daj svojmu svedomiu čas k odpovedi. Neprehluš jeho hlas. Predstav si pred sebou nebo a peklo v celej svojej skutočnosti – ako tvoju budúcnosť. Jedno z tých dvoch bude tvojim večným príbytkom a ty máš ešte dnes čas , aby si si vybral. Aký je zmysel tvojho života? Chceš tak, ako si, vo svojich hriechoch predstúpiť pred Boha? To je nemožné!
Boh hovorí: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (Ján3,3)
Si znovuzrodený? Prijal si Krista ako svojho osobného Spasiteľa? Ak áno je dobre, no ak nie? Pá Ježiš Kristus hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Ján 14,6)
Zastav sa! Prečo sa chceš nevykúpený stretnúť s Bohom? On to nechce. „Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2.Petrov 3,9)
Áno, pre teba strpel Boží trest za hriech. On trpel spravodlivý za nespravodlivých, aby ťa priviedol k Bohu. A ponúka ti odpustenie, večný život , zadarmo. Prijmi Ho teraz, taký, aký si: hriešnik, a budeš zachránený pre večnosť. „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem“ (Ján 6,37)
„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Ján 3,17)
„Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.“ (Ján 3,36)
„Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele).“ (Izaiáš 1,18)
„Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (1.Jána 1,7)
Tak neváhaj a prijmi Ho teraz! Prijmi Ho hneď! Pusť Ježiša do svojho života a budeš sa s Ním navždy radovať vo večnosti!