Nezaslúžený dar
„...svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle;“ (Hebrejom 10,16)
Všetko požehnanie, ktoré sa nám dostalo od Boha, je iba z Jeho milosti, Jeho veľkodušnosti a žičlivosti. Je to len Jeho slobodná, nami nezaslúžená milosť. Nikým nezaslúžená milosť. Človek nemá ani ten najmenší nárok na Božie zľutovanie. Bola to len Božia slobodná milosť, ktorá vytvorila človeka z prachu zeme, vdýchla mu živú dušu, jeho duši vtisla pečať božskej podoby a všetko mu podriadila. Táto Božia slobodná milosť trvá podnes a dáva nám život, dych a všetko ostatné. Lebo neexistuje nič, čo máme, čo sme alebo čo robíme, čím by sme si mohli zaslúžiť hoci len maličkosť od Boha.
„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efezanom 2,8-9) Spasení môžeme byť len preto, lebo sa Bohu zaľúbilo zachrániť nás! Ako by sme mali reagovať na takú milosť? Bez pochyby láskou, radostnou poslušnosťou a vyvyšovaním Jeho mena!
Pane, nauč nás za všetko Ti ďakovať a spoliehať sa, že všetko je múdro zariadené a pôsobí pre naše dobro. Nech je zvelebená Tvoja dobrota, milovaný Bože, ktorú si nám preukázal z vlastnej vôle v Ježišovi Kristovi. Amen