Súcitíš s trpiacim?
„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.“ (Rimanom 12, 15)
Americký sociológ Tony Campolo išiel na pohreb svojho známeho a omylom sa dostal do inej pohrebnej siene. Pri otvorenej rakve staršieho muža trúchlila iba jediná vdova. Vyzerala tak osamelo, že Campolo tam zostal aj na pohreb a potom túto ženu odprevadil na cintorín. Keď po rozlúčkovom obrade odchádzali, Campolo sa priznal, že vlastne jej manžela nepoznal. „Myslela som si to,“ odvetila, „nepripadal ste mi povedomý. Ale to nevadí. Nemáte ani tušenia, ako veľa to pre mňa znamená.“
Byť druhým k dispozícii, je tou najmocnejšou posilou, akú im môžeme v ťažkých chvíľach dať. V knihe Jóbovej sa píše o troch priateľoch, ktorí boli spolu s Jóbom v jeho ťažkej chvíli. Mohli by sme ich kritizovať za ich necitlivosť, ale keď si tento odsek prečítame pozorne, tak zistíme, že: „sadli si k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.“ (Jób 2, 13) Čas strávený s trpiacim, to boli tie najvýrečnejšie chvíle, ktoré potreboval.
Mnoho ľudí sa trpiacim vyhýba. Veď čo dobrého im môže naša prítomnosť dať? Ani nevieme, či chcú o svojich problémoch hovoriť alebo nie? Či túžia po úteche alebo po rozveselení? Náš racionálny rozum nám napovie, aby sme ostali bokom a to je v tej chvíli práve tá najhoršia vec, ktorú môžeme urobiť. Keby sme sa časom opýtali týchto ľudí, kto im najviac pomohol, tak by vám z veľkou pravdepodobnosťou povedali o tých ľuďoch, ktorí tam v tej chvíli boli s nimi.
Niekedy je lepšie viac načúvať a menej hovoriť, nepozerať sa stále na hodinky, ale objať človeka, dotýkať sa ho a plakať s ním. O tom píše aj apoštol Pavol: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.“ (Rimanom 12, 15), lebo toto je skutočná služba druhým.
Ak si prijímateľom Božej lásky, nezabudni ju prejavovať aj druhým.
Drahý Bože, pomôž mi vidieť utrpenie druhých a ukáž mi, ako ich môžem povzbudiť. Amen.