Túžba po Bohu
Wilhelm Busch sa raz nachádzal v jednej väčšej spoločnosti. Tam podotkol: „Náboženstvá vo svete dokazujú, že národy túžia po Bohu!“ Vtom ho prerušil istý pán, ktorý sa dlhší čas zdržoval vo východnej Ázii a povedal: „Mýlite sa farár Busch! Náboženstvá nie sú výrazom túžby po Bohu, ale súčasťou úteku pred Bohom. Ľudia utekajú do náboženstiev. Tu urobia niekoľko náboženských úkonov, a potom je všetko dobre. Človek sa nechce stretnúť s Bohom, ale ide mu o jeho náboženstvo. Náboženstvá sú teda súčasťou úteku pred Bohom.“ Wilhelm Busch musel priznať, že tento človek povedal pravdu a poznamenal ešte: „ Či sú náboženstva útekom pred Bohom alebo túžbou po Bohu, aj keby človek ako ďaleko pred Bohom ušiel, neunikne Mu!“
V Skutkoch apoštolských je opísaná udalosť, keď apoštol Pavol prišiel do Atén. Atény boli kultúrnym centrom vtedajšieho sveta. Apoštol prechádzal mestom. Pritom vzbudilo jeho pozornosť množstvo oltárov pre všetky božstvá a bohyne. Vzplanul hnevom nad touto modloslužbou. Avšak naraz naráža na oltár, ktorý ním otrasie. Na ňom sú slová: „Neznámemu Bohu“. Aj v týchto ľuďoch sa skrývala túžba po živom Bohu, ktorý tu bol celkom neznámy. Mesto Atény je v mnohom podobné prostrediu, v ktorom sa denne pohybujeme my sami. Aj v našom národe je mnoho ľudí, ktorí nosia vo svojom srdci oltár „Neznámemu Bohu!“ Aj dnešný svet túži po Bohu. Napriek tomu, že sú kostoly prázdne, napriek tomu, že ľudia celkom prestali dôverovať tomu, že v kostoloch utíšia svoj hlad. Ľudská múdrosť, kult slávnosti, nič z toho neutíši náš hlad po Bohu.
Pán Ježiš opísal našu túžbu po Bohu v biblickom príbehu o stratenom synovi. Tento stratený syn je ďaleko od otca. Ale spočiatku si to neuvedomuje. Mnoho ľudí dnešnej doby si to taktiež neuvedomuje. Mladík sa dostáva do nesmiernej biedy a my tiež. Chce zahnať hlad aspoň pomyjami pre ošípané. Človek dnešnej doby si sýti dušu pomyjami. Čo ponúka televízia, internet? Čo ponúkajú noviny, časopisy? Naše duše hladujú! Žijeme maškarný ples a sýtime svoju dušu náhradnou stravou. Z toho predsa nemôže nijaký človek vyžiť! Nasýtiť ju môže len Boh! Aj tu teraz sa opakuje to, čo zažil tento stratený syn, ktorý sa zamyslel nad tým kde sa vlastne nachádza. Povedal si: „Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca a, ja tu hyniem hladom.“ Náš Otec má hojnosť chleba a my tu hynieme hladom.
Mnoho ľudí hladuje a hľadá cestu do domu svojho Otca. Veľakrát sa nenájde nikto v ich okolí, kto by im tu cestu ukázal. Boh chce možno práve teba použiť, aby si bol smerovou tabuľou, ktorá ukáže na cestu návratu. A potom bude hostina, o ktorej sa nám nikdy nesnívalo, pretože radosť z návratu jedného strateného je väčšia ako z deväťdesiatichdeviatich, ktorí sa nestratili. Boh je plný radosti! Potešením Boha je odpúšťať! Je to radosť pastiera nachádzajúceho svoju ovečku; radosť ženy nachádzajúcej stratený peniaz; radosť otca prijímajúceho strateného syna, ktorý zomrel a vrátil sa živý do Otcovho domu. V tom je celé evanjelium a o tom je celé kresťanstvo!