Vykročil si už na cestu nádeje?
„...aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými...“ (Efezanom 1, 17-18)
Rímskej ríši vládol v rokoch 361 až 363 cisár Julián. Od svojej kresťanskej viery sa naspäť navrátil k pohanstvu a preto bol prezývaný Apostata. To, že zaprel svoju kresťanskú výchovu a vrátil sa k pohanskému modlárstvu, v skutočnosti znamenalo vyhlásiť Bohu vojnu. Keď bol v roku 363 vo vojne smrteľne zranený, zdvihol vraj päsť k nebu a zvolal: „Zvíťazil si, Galilejský!“ A takto, vo vzbure proti Ježišovi Kristovi aj zomrel.
Koniec tohto cisára, by sme mohli nazvať ako „beznádejný“. Beznádej je akási duchovná kapitulácia. Kapitulácia pred skutočnosťou takou aká je. Dala by sa vyjadriť slovami: „S tým sa už nič nedá robiť!“ Opakom beznádeje je nádej. Apoštol Peter hovorí, že Boh nás vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. Nádej je motorom duchovného života. Nádej je hnacou silou života. A táto nádej je dokonca živá, samá v sebe ma silu vzrastu.
A tak nech sú pre nás povzbudením slová apoštola Pavla: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici...“ (Efezanom 1, 17-19)
Tvoj život naplnený Božou plnosťou bude zavŕšený v sláve u Pána.
Bože môj, Ty ma dobre poznáš, aj tak ma miluješ. Ďakujem za nádej, ktorú si nám dal v Ježišovi Kristovi. Ďakujem, že sa o mňa staráš a napĺňaš ma láskou, akej ja nie som schopný. Amen.