Vzhliadnime na to, čo je hore!
„...hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kolosanom 3, 1).
Prirodzenou túžbou každého človeka je byť zdravý. Ak si ľudia zo sveta niečo prajú pri gratuláciách, tak je vždy na prvom mieste zdravie, lebo to je vraj najhlavnejšie. A vy si čo myslíte? Dáte im za pravdu? Súhlasíte aj vy s tvrdením, že zdravie je zo všetkého najdôležitejšie?
Je smutné, že to potvrdzujú aj mnohí kresťania, keď tvrdia, že Boh chce, aby bol každý človek zdravý. V čom sa odlišujú od sveta? Mnohokrát to vyznieva tak, že iba zdravý človek je požehnaný. Čo potom ľudia, ktorí sa narodili s postihnutím alebo ochoreli nevyliečiteľnou chorobou? Tí sú od diabla a preto musia byť za každú cenu uzdravení, lebo taká je Božia vôľa? A čo keď sa neudeje zázrak, ak Boh neodpovie na modlitbu a oni sa neuzdravia? Čo im potom povieme? Že nemajú alebo majú malú vieru? Alebo, že sú prekliatí? Budeme im hovoriť ako farizeji?
Áno Boh chce, aby sme prežívali v živote radosť, aby sme sa radovali, aby sme boli šťastní. Nehovorí však o radosti keď som bohatý a môžem mať, čo sa mi len zažiada. Nehovorí o radosti, keď som vyšportovaný a som vo výbornej telesnej kondícii. Nehovorí ani o radosti, keď na celej mojej rodine vidno, ako sú Bohom veľmi bohato požehnávaní a vo všetkom sa im darí. Jeho slová znejú: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ (Filipanom 4,4) „Ustavične sa radujte! „ Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás.“ (1.Solúnčanom 5, 16-18)
Akí dôvod na radosť mali mať Sílas a Pavol, ktorí čakali, že ich ráno popravia? Zbičovali ich bez súdu – porušili právo, ktoré má každý rímsky občan – a vrhli ich do väzenia. Celú udalosť sprevádzalo bezprávie. Ako na to všetko Pavol a Sílas reagovali? Podľahli zúfalstvu? Prisahali pomstu útočníkom? Pýtali sa, či evanjelium, ktoré hlásajú, skutočne stojí za všetky tieto ťažkosti? Nie. Modlili sa a spievali chválospevy! Radovali sa. Zatiaľ čo ich telá krvácali a boleli ich, ich srdcia boli plné viery. Uprostred strašnej bolesti slobodne velebili Boha.
Pravdou je, že nie vždy sa veci dejú tak, ako by sme chceli. Život má svoje bolestné stránky. Môžu prísť choroby, straty milovaných ľudí, dokonca krvavé vojny, rozvraty v rodine. Keď nám Pavol hovoril, aby sme sa radovali, nebolo to preto, lebo si myslel, že kresťanstvo znamená bezstarostný život. Samozrejme, Boh chce, aby sme sa radovali, keď sa sobášime alebo oslavujeme narodeniny. Chce, aby sme sa tešili, keď každý deň žijeme na jeho dobrom a nádhernom svete. Ale Pavol hovorí o stálej radosti v Pánovi, pretože Boh pre nás urobil veľké veci, pretože je stále s nami, pretože nás miluje – bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzame. Nie za všetkých okolností sa dokážeme radovať, ale jednako by sme mali byť schopní ustavične sa radovať v Pánovi, pretože On je nemenný, stály a vždy je na našej strane.
Nech sú dnes pre nás povzbudením slová: „Radujte sa v Pánovi!“ Tajomstvo trvalej radosti spočíva vo vložení svojej nádeje do Ježiša. „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kolosanom 3, 1).
Vzhliadnime na to, čo je hore! Robme to každý deň! Prestaňme sa pozerať iba dole. Tu na zemi sme iba pútnikmi s vymedzeným časom. Pozdvihnime svoje oči k nebu a hovorme:
Pane Ježišu, Ty si môj Pán. Ty si cesta k večnému životu. Zomrel si na kríži a keď si vstal, zobral si ma so sebou do neba. Pane, buď dnes ku mne milosrdný. Milujem Ťa a chcem Ťa dnes nasledovať. Amen