„Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.“ (Rimanom 12, 15)

Americký sociológ Tony Campolo išiel na pohreb svojho známeho a omylom sa dostal do inej pohrebnej siene. Pri otvorenej rakve staršieho muža trúchlila iba jediná vdova. Vyzerala tak osamelo, že Campolo tam zostal aj na pohreb a potom túto ženu odprevadil na cintorín. Keď po rozlúčkovom obrade odchádzali, Campolo sa priznal, že vlastne jej manžela nepoznal. „Myslela som si to,“ odvetila, „nepripadal ste mi povedomý. Ale to nevadí. Nemáte ani tušenia, ako veľa to pre mňa znamená.“

Byť druhým k dispozícii, je tou najmocnejšou posilou, akú im môžeme v ťažkých chvíľach dať. V knihe Jóbovej sa píše o troch priateľoch, ktorí boli spolu s Jóbom v jeho ťažkej chvíli. Mohli by sme ich kritizovať za ich necitlivosť, ale keď si tento odsek  prečítame pozorne, tak zistíme, že: „sadli si k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.“  (Jób 2, 13) Čas strávený s trpiacim, to boli tie najvýrečnejšie chvíle, ktoré potreboval.

Mnoho ľudí sa trpiacim vyhýba. Veď čo dobrého im môže naša prítomnosť dať? Ani nevieme, či chcú o svojich problémoch hovoriť alebo nie? Či túžia po úteche alebo po rozveselení? Náš racionálny rozum nám napovie, aby sme ostali bokom a to je v tej chvíli práve tá najhoršia vec, ktorú môžeme urobiť. Keby sme sa časom opýtali týchto ľudí, kto im najviac pomohol, tak by vám z veľkou pravdepodobnosťou povedali o tých ľuďoch, ktorí tam v tej chvíli boli s nimi. 

Niekedy je lepšie viac načúvať a menej hovoriť, nepozerať sa stále na hodinky, ale objať človeka, dotýkať sa ho a plakať s ním. O tom píše aj apoštol Pavol: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.“ (Rimanom 12, 15),  lebo toto je skutočná služba druhým.

Ak si prijímateľom Božej lásky, nezabudni ju prejavovať aj druhým.

Drahý Bože, pomôž mi vidieť utrpenie druhých a ukáž mi, ako ich môžem povzbudiť. Amen.

„Zlož svoje starosti na Hospodina, on sa o teba postará. Nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil.“ (Žalm 55, 23)

Jeden tramp išiel po ceste s dvoma ťažkými taškami vo viac než tridsaťstupňovej horúčave. Vodič nákladného auta sa nad ním zľutoval. Zastavil mu a povedal, aby si naskočil na korbu auta. Neskôr, keď sa vodič pozrel do svojho spätného zrkadla, ostal veľmi prekvapený - tramp stál na plošine nákladného auta a stále držal v rukách svoje batohy! Trochu smiešne, ale aj mnoho ľudí stojí na nákladiaku viery, držia si svoje bremená a myslia si, že bremená nesúvisia s cestou, po ktorej práve idú. Robia to preto, lebo si myslia, že Boh môže niesť nás, ale nemôže niesť naše bremená ...

Žalmista povedal: „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj mu a on sa o všetko postará.“ (Žalm 37, 5) Začni aj ty dôverovať  Bohu, aby si mohol zakúsiť Jeho moc a Jeho milosť. Začni veriť tomu, že Boh má s tebou tie najlepšie úmysly. Dôverovať niekomu, to si vyžaduje úplne na neho spoliehať.  Až sa nabudúce dostaneš do problémov, stíš sa pred Bohom a začni veriť, že On má moc ti pomôcť. „Prestaňte! Uznajte, že ja som Boh!“ (Žalm 46, 11)

Prijmime toto Božie povzbudenie. Zložme svoje starosti na Hospodina. Zverme Mu svoju cestu, dôverujme Mu a On sa o nás postará a nedovolí, aby sme sa sklátili!

Našou najväčšou nádejou je pomoc od Boha.

Pane, môj Bože, Ty vieš s čím zápasím. Ty presne vieš, čo potrebujem, aby som to vydržal. Pomôž mi dôverovať Ti,  aby som mohol pre Tvoju dobrotu s vierou kráčať v pred. O to Ťa prosím Otec v mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

„Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 6, 23)

Achilles, grécky hrdina z Trójskej vojny, bol nezraniteľný až na jednu výnimku, a tou bola jeho päta. Keby si ho do nej strelil, išiel by k zemi. A ako skončil? Zomrel kvôli šípu strelenému do jeho päty!

Každý človek má svoju Achillovu pätu – slabosť na hriech, ktorá môže viesť ku zlyhaniu. Ľahostajnosť, podceňovanie alebo slepota, nám to nedovolí vidieť a to je dobrý  predpoklad k tomu, aby nás hriech prichytil nepripravených.

Tak ako si ochrániť svoju Achillovu pätu? Apoštol Pavol napomína: „Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam.“ (Rimanom 6, 12) To si vyžaduje vyhýbať sa pohľadom a situáciám, ktoré v nás prebúdzajú nečisté túžby. Lebo každého z nás pokúša jeho vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka.  Táto žiadostivosť vedie k hriechu, a vykonaný hriech potom splodí smrť. (Jakuba 1, 14 – 15)

A tak povedz nie každej hriešnej myšlienke. Ak to nedokážeš, tak nahlas povedz: „Bože, v Ježišovom mene mi pomôž. Zachráň ma!“ Puritánsky spisovateľ John Owen napísal: „Zabi hriech, lebo on zabije teba!“ Keď sa budeš oddnes riadiť touto radou, tak mocou Ducha Svätého, ktorý je v tebe zvíťazíš nad hriechom.

Nahraď hriešne túžby nadšením pre dobré skutky.

Spravodlivý Bože, Ty poznáš každú moju hriešnu túžbu, aj hriechy, ktoré ma ťažia ako ťažké bremeno. Ty najlepšie vieš,  s čím si neviem rady. V mene Ježiš Ťa prosím, zachráň ma a daj mi silu zvíťaziť nad hriechom a odolať pokušeniam s ktorými bojujem. Ďakujem, že v moci Ducha Svätého to dokážem. Amen.

„Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Ján 8, 36)

Návštevníkom Niagarských vodopádov sa naskytol zvláštny pohľad. Po rieke boli veľkým prúdom unášané  ľadové kryhy, ktoré sa nakoniec zrútili dolu vodopádom. Na jednej z krýh ležalo mŕtve zviera a na ňom sedel veľký dravý vták. Keď sa už ľad blížil k nebezpečnému miestu, chcel vták v poslednej chvíli odletieť. Ale jeho pazúry boli tak pevne zaťaté do zvieraťa, že ich nestihol včas uvoľniť. Nakoniec s mŕtvym zvieraťom zmizol v hlbočine aj on.

Podobne sa správajú aj mnohí ľudia, ktorí vedia, že musia skoncovať z hriechom, ak sa nechcú zrútiť do večnej skazy. Stále to však nechávajú na neskorší čas, až sa nakoniec často ukáže, že sa už od hriechu nedokážu odpútať. Ich život sa pominie bez toho, aby v ňom spoznali Pána Ježiša ako svojho Pána, Záchrancu, Spasiteľa a Vykupiteľa. Pritom ich hriechy, ktorými sú spútaní nemusia byť navonok ani veľmi nápadné a viditeľné.

Urobme si inventúru vo svojom srdci, či v ňom nenájdeme nenápadné hriechy, ktoré nám bránia prijať Božiu milosť. Vyznajme to Bohu, ktorý nás od týchto hriechov skrze  Ježiša Krista vyslobodí, lebo v Ňom máme vykúpenie a odpustenie hriechov. „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Ján 8, 36)

Ježiš ťa pozná po mene a túži, aby si aj ty poznal Jeho.

Pane Ježišu, Ty si povedal, že každý kto pácha hriech je otrok, ale dal si nám aj nádej, že ak nás Ty vyslobodíš, budeme skutočne slobodní. K Tvojim nohám skladáme všetky svoje hriechy a prosíme Ťa o ich odpustenie. Do Tvojich rúk vkladáme všetky svoje obavy, starosti, sklamania, všetko čo nás ťaží. Ďakujeme Ti, že nalomenú trstinu nedolomíš, ale zaceľuješ rany, uzdravuješ dušu a zbavuješ bremien každého, kto k Tebe s vierou prichádza. Ďakujeme Ti, za lásku a nezaslúženú milosť, ktorou nás obklopuješ. Amen.

„Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých.“ (Príslovia 15, 3)

Írsky spisovateľ Oskar Wilde napísal román Portrét Doriana Graya. Toto dielo by sme mohli nazvať aj ako Portrét ľudskej duše. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil Hallward namaľuje portrét osemnásťročného Doriana Graya, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Ako zásadne sa človek, ktorého hráme pred inými, líši od toho, ktorým naozaj sme. Dorian Gray sa zhrozil myšlienky, že zostarne a želal si, aby portrét zostarol namiesto neho. Jeho želanie sa splnilo. Portrét, ktorý odrážal jeho strápenú dušu starol a s každým hriechom, ktorý Dorian spáchal, bol škaredší, kým on sám zostával mladý. Jeho skazené srdce sa neodrážalo na jeho vzhľade. Napokon sa krásny zhýralec rozhodne obraz zničiť, no zabije sám seba. Na stene visí Dorianov nepoškvrnený portrét, pod ním leží mŕtvy starec s vyžitou tvárou...

Ježiš za podobné pokrytectvo karhal farizejov. Mnohí z nich hrdo ukazovali na verejnosti svoju duchovnosť, ale vo vnútri skrývali množstvo tajných hriechov. „Beda vám, zákonníci a farizeji - pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty.“ (Matúš 23, 27)

Všetci žijeme v pokušení vytvárať o sebe falošný imidž, aby sme v očiach iných ľudí vyzerali lepšie. Boh však pozná naše srdce. Keď vyznávame hriechy a na modlitbe otvárame svoje srdce Bohu, Jeho slovu a práci Ducha Svätého, môžeme prežiť vnútornú obrodu, ktorá sa odrazí na našich skutkoch.

Dovoľme Bohu, aby nás zmenil z vnútra navonok.

Otče, je také ľahké nasadiť si masku a skrývať pred ľuďmi, akí v skutočnosti sme. Ďakujeme Ti, že Ty nám otváraš oči, aby sme si mohli uvedomiť, že pred Tebou nemôžeme nič skryť. Pane Ježišu, iba Ty nás  môžeš skutočne zmeniť, aby sme boli Bohu Otcovi milí a ľuďom ľúbi. Amen.

„Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk.“ (Izaiáš 64, 8)

Predstavte si, ako nádherná čajová šálka z čínskeho porcelánu hovorí: „Nevyzerala som vždy takto. Boli časy, keď som bol iba hrudou studenej, tvrdej hliny. Jedného dňa ma hrnčiar zobral do svojich  rúk  a povedal: „Z toho by som  mohol niečo utvoriť.“ Potom ma začal stláčať a zmenil môj tvar. Povedala som mu: „Čo to robíš? To bolí. Prestaň!“ Ale on povedal: „Ešte vydrž!“ Potom ma položil na kruh a začal ma točiť dookola, až som kričala: „Pusť ma!“ On odpovedal: „Ešte nie.“ Potom zo mňa vytvaroval šálku a vložil ma do horúcej pece. Kričala som: „Pusť ma odtiaľ von, ja sa dusím!“ Ale on sa na mňa pozrel a povedal: „Ešte nie.“ Keď ma vybral, myslela som si, že jeho práca so mnou už skončila, ale on ma začal maľovať. Nemohla som uveriť tomu, čo urobil potom. Vložil ma znova do horúcej pece a ja som povedala: „Toto ja už ďalej nevydržím, prosím, pusť ma von!“ Ale on povedal: „Ešte nie.“ Konečne ma vybral z pece a postavil ma na policu; a ja som si myslela, že na mňa zabudol. Potom ma jedného dňa vzal z police a držal ma hore pred zrkadlom. Nemohla som uveriť svojim vlastným očiam. Stala sa zo mňa nádherná čajová šálka, ktorú si chcel každý kúpiť.“

Dnes sa v tvojom živote dejú veci, ktorým vôbec nerozumieš. Keď sa nakoniec dostaneš na miesto, kde ťa Boh chce mať, uvedomíš si, že z teba vytvoril nádobu, ktorú môže požehnať a použiť na požehnanie druhých. Tak dovoľ Bohu, aby ťa tvaroval!

Tvoj potenciál je súhrnom všetkých možností, ktoré má Boh pre tvoj život.

Pane, Ty si náš Otec, a my sme len hlina v Tvojich rukách. Ty si náš Tvorca, všetko stvorenie je dielom Tvojich rúk. Prosíme, urob z nás nádobu, ktorú požehnáš a ktorá bude slúžiť k požehnaniu druhých. Amen.

„Čo poviem, to sa splní; viac sa neoddiali.“ (Ezechiel 12, 25)

Možno ste ešte nepočuli o tom, čo sa stalo vo štvrti Swan Quarter v Providence v roku 1876. Udial sa tam Boží zázrak. V roku 1874 sa členovia metodistickej cirkvi v Swan Quarter rozhodli, že je čas postaviť si stálu budovu kostola a opustiť dočasné miesto, kde slúžili bohoslužby. Umiestnenie kostola sprevádzali problémy. Členovia výboru vybrali ideálne miesto pre kostol. Miesto sa nachádzalo v samom srdci mesta na jeho najvyššom bode. Oslovili majiteľa pozemku Sama Sadlera, referenta vrchného súdu okresu Hyde, ohľadom kúpy pozemku. Pán Sadler im ho však odmietol predať.  Metodisti potom prijali dar, ktorý im ponúkol James W. Hayes a začali stavať kostol v časti Oyster Creek Road, ktorá bola najnižšie položenou časťou mesta. Na murovaných pilieroch postavili malý drevený kostol, ktorý bol v tom čase biskupským kostolom.

V septembri 1876 sa stala osudná udalosť. Príbeh je rozprávaný v čestnom vyhlásení, ktoré očitá svedkyňa pani Lelia Brinn odovzdala spoločnosti PG Gallop v roku 1939. 16. septembra 1876, v predvečer posviacky kostola, sa strhla  veľká búrka. Silný dážď a  vietor trval až do 17. septembra ráno. Voda stúpla do takej výšky, že nadvihla malý metodistický kostol z pilierov  a ten vyrazil na cestu. Bol unášaný vodou priamo po ceste a narazil do obchodu so zmiešaným tovarom. Potom sa stala kuriózna vec! Kostol zabočil ostro doprava a smeroval po tejto ceste asi dva mestské bloky, až kým nedosiahol roh ďalšej ulice. Potom sa mierne pohol zo svojej priamej trasy, urobil ďalšiu odbočku doľava, prešiel cez kanál Carawan priamo na miesto, kde si ľudia želali, aby pôvodne stál. A usadil sa presne v strede pozemku Sama Sadlera, na mieste, ktoré mu bolo predtým odmietnuté. Potom, keď Sadler uvidel mohutnú prácu Božej Prozreteľnosti, uvedomil si, že vo vesmíre vládne mocnejšia sila ako človek a tak dal metodistickej cirkvi do vlastníctva tento pozemok. Kostol bol po rokoch zasvätený a volal sa „Prozreteľnosť“.

O tom niet pochýb, keď sa Boh rozhodne niečo urobiť, nič Mu nebude stáť v ceste!

Bože, Ty si stvoril nebesá i zem, ak Ty o niečom rozhodneš, nič to nemôže zastaviť. Amen.

„Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán.“ (Žalm 42, 8)

Nič tak neumocňuje modlitbu, ako skutočná potreba pomoci. V kríze sa dokonca  tajne modlia aj tí, ktorí o sebe hovoria, že sú neveriaci. Vtedy sa stáva modlitba priznaním skutočnosti, že si s niečím nevieme rady a  nevidíme žiadne iné riešenie ako danú situáciu zmeniť. Niektoré modlitby sú polnočným plačom s prosbou o pomoc adresovanou len Bohu v čase, keď nás sužuje strach  a my nechceme mať nikoho iného pri sebe. Strach je v takej chvíli príliš veľký a pocity bývajú príliš osobné. Niekde som počul, že by sme to mohli nazvať aj „modlitbou kapitulácie“, čo znamená dať úplne danú situáciu do Božích rúk, tak ako je to napísané v Písme: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1. Petra 5, 7)

Jedna matka videla svojho syna utekať domov zvierajúc krvácajúcu ruku. „Ukáž mi to,“ povedala. Ustúpil a zakričal: „Nie, ublíži mi to.“ Keď konečne otvoril ruku, namiesto veľkej rany uvidela malú odreninu, ktorá dosť krvácala. Zatiaľ čo sa divila nad jeho divadelným predstavením, sama si pritom uvedomila, že ona urobila to isté pred Bohom. Keď ju manžel opustil, bola tak  veľmi zranená, že sa odmietla modliť. Boh jej stále hovoril: „Pomôžem ti,“ a ona zatiaľ zvierala päsť a hovorila: „Nie, ublíži mi to.“ Keď si to uvedomila, odovzdala to Bohu a začalo sa jej uzdravenie, tak ako je napísané: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rimanom 8, 28)

Modlitba nám umožní prestať zápasiť so situáciou, ktorú nezvládame. Tým, že to predložíme Bohu, prijmeme Jeho riešenie.

Drahý Bože, Ty na do mnou bdieš vo dne aj v noci. Ja odovzdávam do Tvojich rúk všetko s čím bojujem a čo ma trápi. Ďakujem, že Ty máš pre mňa pripravené vždy to najlepšie riešenie, lebo Ty najlepšie vieš, čo potrebujem. Amen. 

„...vzácnym vlastníctvom človeka je usilovnosť.“ (Príslovia 13, 27)

Keď sa Charles Darrow oženil, sľúbil svojej žene, že sa stanú milionármi. Ale prišla veľká hospodárska kríza a oni narazili na úplne dno. Charles bol pripravený vzdať sa svojho sna, ale jeho žena ho povzbudzovala, aby vytrval. Jedného dňa prišiel na myšlienku použitia fiktívnych peňazí na kúpu fiktívnych nehnuteľnosti.  Svoju víziu vložil do doskovej hry s malými domami a hotelmi. Volá sa Monopoly, a bratia Parkerovci ho kúpili od Darrowa za... uhádli by ste to... milión dolárov!

Takže nevzdávaj to a neobzeraj sa späť! Nie všetky túžby sa odrazu naplnia, ale podstatné je odovzdať  ich do Božích rúk.  S Bohom si vždy na správnej ceste.  On môže cez teba vykonať niečo úžasné, tak vytrvaj!

Pracujme prostredníctvom sily, ktorú máme od Boha a výsledok nechajme na Ňom.

Pane Ježišu, pomôž mi predkladať Ti svoje túžby. To, čo v skutočnosti hľadám, môžeš naplniť jedine Ty. Amen.

„Útočiskom je Boh odveký, svet je pod jeho ramenami.“ (5. Mojžišova 33, 27) 

Počas druhej svetovej vojny, keď mala Jill Briscoeová šesť rokov, bola jej rodina evakuovaná do oblasti Lake District. Zo svojho detstva si spomína na jednu desivú noc, ktorú tam zažila:  „Nastala veľká búrka. Dážď sa valil oknom ako obrovské slzy a hromy sa silno ozývali. Nemala som búrky rada, a už som bola dosť stará na to, aby som vedela, že v skutočnosti zúri okolo nás ešte väčšia búrka, vojna, do ktorej bol zapojený celý svet. Ale zdalo sa mi, že je to od nás ďaleko. Oheň v krbe horel a môj otec odpočíval vo veľkom kresle. Keď si uvedomil, že potrebujem útechu, zrazu odložil noviny a usmial sa: ‚Poď sem, dcéra‘, povedal to  tichým, ale pevným hlasom. A potom som bola v bezpečí jeho náruče, ležala som na jeho ramene a cítila som, ako mu bije srdce. Keď si na to dnes spomínam, tak si uvedomujem, že aj môj Nebeský Otec ma takto skrýva do bezpečia pri búrkach môjho života. Keď som bola zaplavená smútkom na pohrebe mojej matky, hľadala som posilnenie u Otca. Keď som čakala v nemocnici na výsledky dôležitých testov a bola som zaplavená strachom, cítila som, ako mi nebeský Otec hovorí: ‚Poď sem, dcéra moja.’ A ja som sa vložila do Jeho náručia, oprela som sa o rameno a ticho pošepkala: ‚Toto je také krásne.’“ Biblia hovorí: „Útočiskom je Boh odveký, svet je pod jeho ramenami.“ (5. Mojžišova 33, 27) 

Ak si zahltený búrkami života, vlož sa do náručia svojho Nebeského Otca, počúvaj tlkot Jeho srdca a odpočívaj v ubezpečení, že je väčší ako búrka, ktorej čelíš.

Drahý Bože, tak ľahko zabúdam na Tvoju vernosť. Pomôž mi  prechádzať búrkami môjho života a pamätať si, že si stále so mnou, neustále prítomný a vždy dostupný. Ďakujem Ti za Tvoje zaopatrenie a vernú prítomnosť v mojom živote. Amen.