„Zver svoje diela Hospodinovi a podaria sa tvoje zámery.“ (Príslovia 16, 3)

Svedectvo jednej mladej ženy: „Asi pred pol rokom som stretla na stanici jedného postaršieho pána, s ktorým som sa dala akosi do reči. Neviem ako sa volal, ani odkiaľ je. Avšak, nikdy na neho nezabudnem. Bol taký zničený, ale v očiach mu žiarilo čosi také silné, čo pokojne môžem nazvať dobrotou. Hoci si v živote prežil veľa ťažkého, v jeho srdci prebývalo niečo, čo ho po celý ten čas držalo nohami pevne na zemi a dodávalo mu silu. Bola  to láska a viera. Spomínam si na to, ako mi prerozprával svoj príbeh, ako šiel na vojnu. Poznačilo ho to, no dnes vie, že to malo zmysel, i napriek tomu, že to bolo ťažké obdobie. Okrem iného, našiel si tam i ženu svojho života. Minimálne zo trikrát mi povedal čosi, čo vo mne až dodnes rezonuje. V živote si nič veľmi neplánuj. Samozrejme, mať túžby a ciele je prirodzené a ľudské. Ale nezabúdaj. Život ťa i tak prekvapí a stále ti prinesie niečo nové.”

Chceš, aby sa ti vydarili tvoje zámery? Nech čokoľvek plánuješ do budúcnosti, nebuď nikdy priamo nasmerovaný na tebou vytýčenú budúcnosť, lebo sa môžeš sklamať. Pretože človek mieni, ale Pán Boh mení. Keď to v živote nejde podľa tvojich predstáv a ty sa pýtaš: „Bože, prečo?“ Odpoveď možno spočiatku nepoznáš a za vinu to dávaš Bohu. Zamysli sa: „Zveril si svoje plány Hospodinovi?“ „Človeku sa všetky jeho cesty javia súce, no pohnútky zvažuje Hospodin.“ (Príslovia 16, 2) Boh ti nikdy nechce zle. Možno ťa vyvedie z cesty, ktorá sa ti zdá „súca“, ale to len preto, aby ťa dostal na cestu pre teba lepšiu, hoci nepoznanú.  A buď si istý, že Boh vždy na teba kladie len také bremeno a ťarchu, ktorú unesieš. Odovzdaj sa Mu, hoci nevieš, čo ťa čaká. Ale On to vie. Presne toto je pravá viera.

Neplánuj, ale odovzdaj sa Bohu a ver Mu!

Bože, neviem, čo ma čaká v budúcnosti, ale s vierou Ti dnes odovzdávam svoj život. Buď so mnou v každej minúte môjho života.  Amen.

„On  dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť.“ (Izaiáš 40, 29)

Kanadský šprintér Donovan Bailey bol svojho času považovaný za najrýchlejšieho muža planéty. 100 m dokázal zabehnúť za 9,84 sekundy. Jeho príbeh však mohol skončiť úplne inak. Po prvých veľkých úspechoch, mal problémy s prijatím pokynov a podrobením sa tvrdému  tréningu, ktorý od neho tréneri požadovali.  Nakoniec sa podrobil prísnej disciplíne a dosiahol v tvrdej konkurencii ešte väčšie úspechy. Po jeho veľkom víťazstve, odborníci, ktorí posudzovali videozáznam z pretekov prišili k zaujímavému záveru: Bailey nikdy nespomalil. V skutočnosti, stále zrýchľoval, až pokým neprebehol cez cieľovú čiaru.

Izaiáš hovorí: „ On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť. “ (Izaiáš 40, 29) S Bohom dokážeš žiť naplno až do dňa, kedy ťa povolá k sebe domov! Aj Pán Ježiš ťa dnes slovami Písma volá k sebe: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Matúš 11, 28) A tak nespomaľuj v behu svojho života! Nedaj sa ničím odradiť, ale vlož všetko do Božích rúk a On ti pomôže úspešne prebehnúť cieľovou čiarou.

Nikdy nevieš, čo dokážeš, kým to neskúsiš!

Pane, prosíme Ťa, veď naše kroky a pomáhaj nám v behu nášho života. Bez Teba by sme nikdy nedokázali úspešne prebehnúť cieľovou páskou. Ty si premohol tmu tohto sveta a priniesol si svetlo svojho evanjelia. Svieť nám na ceste nášho života i v dnešný deň. Amen.

„Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“ (Žalm 34, 8 - KAT)

Každý z nás má zážitky silných momentov milostí, kedy pociťujeme Božiu prítomnosť takmer hmatateľne. A o tom je aj tento príbeh:

Jeden Pacifický vlak uháňal severoamerickým krajom. Bola hlboká noc a väčšina pasažierov spala. Len strojvodca sa pozeral napäto pred seba  na koľaje. Rytmický rachot skoro spôsobil, že by najradšej zaspal. Keď sa zrazu zachvel: pred lokomotívou sa objavila akási nezreteľná postava a silne mávala  rukami. Akoby chcela volať: „Stoj!“ Strojvodca inštinktívne siahol po brzdiacej páke, keď tu náhle postava zmizla. Skúsený muž si utrel čelo a hovoril si pre seba: „No nič, to ma asi únava tak omámila!“ Vydýchol si a vlak nechal uháňať ďalej. Ale odteraz sa pozeral na koľaje s oveľa väčšou pozornosťou. Ku svojej hrôze po chvíli zbadal opäť onú postavu. Ale len čo chcel zabrzdiť, postava opäť zmizla a koľaje boli voľné. To už strojvodca nevydržal. Išiel zobudiť svojho kolegu: „Prosím ťa, poď a pozeraj sa na koľaje, či neuvidíš mávajúce ruky. Ja mám asi halucinácie a už si neverím!“ A tak sa obaja dívali do svetla vrhaného silnými reflektormi. Po niekoľkých desiatkach metrov zvolal aj ten druhý strojvodca: „Vidím postavu na koľajniciach, ako máva rukami!“ Je vylúčené, aby dvaja ľudia mali tú istú halucináciu. Teraz už strojvodca nezaváhal a v okamihu zastavil vlak. Cestujúci vyliezali z vlaku, pribehli aj sprievodcovia. A všetci sa pýtali strojvodcu, prečo zastavil vlak. Niekoľkí sa vydali pozdĺž trate smerom vpred. Asi po dvesto metroch ostali zrazu ohlušení dravým prúdom rieky. Vo svetle vreckových bateriek zbadali príšerný obraz: most, cez ktorý mali za malú chvíľku ísť, bol strhnutý rozvodnenou riekou a len trosky ležali na dne hlbokého kaňonu. Strojvodca si vydýchol a dodal: „To by z nás nezostalo nič!“

Jedna záhada tu ale ostala: „Kto nás vlastne zastavil?“ pýtali sa strojvodcovia jeden druhého. Žiadneho človeka na trati nevideli. Až zrazu jeden z nich zvolal: „Pozri, za sklom reflektora je zachytená veľká nočná mora!“ A to bolo vysvetlenie. Keď sa mora dostala pred žiarovku a zamávala krídlami, vytvorila obraz mávajúcej postavy na koľajniciach. Starší strojvodca len zašepkal: „Bože, aký si dobrý! Používaš nepatrné stvorenie, aby si zachránil stovky ľudí!“

„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ (Žalm 118, 1)

Bože, pomôž mi rozprávať o mnohých úžasných veciach, ktoré konáš v mojom živote! Nech som Tvojim svedkom v každom čase a na každom mieste. Amen.

„Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.“ (Príslovia 3, 5)

Bývalý tréner amerického futbalu, zároveň baptistický kazateľ a univerzitný profesor Cliff Shimmels spomína: „Keď som bol malý chlapec, môj otec mal konské záprahy. Jedného dňa mi povedal: ,Syn môj, chcel by si ich riadiť?´ Tak som vzal opraty. Ovládal som ich. Riadil som. Ale bolo to príliš pomalé, čo ma obťažovalo. Tak som plesol po koňoch a oni začali cválať. Potom Babe a Blue, tak sa volali, začali bežať. Myslel som si, že keď pobežia, budeme doma skôr. Čoskoro cválali najrýchlejšie, ako som kedy videl kone bežať. Keď vybehli prérijní psy zo svojich dier, usúdil som, že sme v nebezpečnej situácii, tak som sa zo všetkých síl snažil spomaliť bežiaci záprah. Ťahal som za opraty, až som mal v rukách kŕče. Plakal som, prosil, ale nič nefungovalo. Babe a Blue cválali ďalej. Pozrel som sa na otca a on tam iba sedel a díval sa na svet okolo. Teraz som už bol zúfalý. Moje ruky boli porezané od opratou, slzy mi tiekli prúdom po lícach, bol som zmrznutý od zimného chladu. Nakoniec som sa v zúfalstve obrátil na svojho otca a povedal mu: ,Tu, vezmi tie opraty, už nechcem riadiť.´ Teraz, keď som starší a ľudia mi hovoria dedo, znova si každodenne pripomínam túto scénu.“

Bez ohľadu na to, aký si starý, alebo keď si myslíš,  aké veľké sú tvoje schopnosti, vždy príde do tvojho života okamih, ktorý ťa prekvapí. A vtedy zostane tvojim jediným východiskom nebeský Otec. K Nemu môžeš vždy prísť a povedať Mu:  „Tu, vezmi tie opraty, už nechcem riadiť.“ On ich od teba vezme, ale ty Mu ich musíš dať!

Pozeraj na Ježiša skôr, ako ťa svet plný problémov zrazí na kolená.

Bože, keď si myslím, že som múdry a silný, vtedy zisťujem, aký som slabý. Prosím, vyslyš ma, keď volám k Tebe o pomoc. Zmiluj sa nado mnou a vypočuj moju úpenlivú modlitbu. Amen.

 „Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa.“ (Žalm 139, 5)

Šofér autobusu dostal za úlohu prevážať cestujúcich na zvláštne evanjelizačné zhromaždenie Billy Grahama na štadióne vo Wembley v Londýne. Pasažier, ktorého viezol ho pozval na toto zhromaždenie, ale on odmietol. Nasledujúci rok sa šofér presťahoval do New Yorku. Keď Billy Graham hovoril v Madison Square Garden, bolo opäť úlohou tohto muža  voziť ľudí na toto zhromaždenie. Keď vystúpil z autobusu, spýtala sa ho jedna žena, či by sa k nim nechcel pripojiť. Opäť zdvorilo odmietol. Oženil sa s Austrálčankou a za nejaký čas začal pracovať v Sydney, kde bol, prekvapivo, znovu požiadaný o to, aby vozil ľudí na štadión, kde kázal Billy Graham. Keď  ho pozvali tentoraz, uvedomil si, že niet úniku, takže sa podriadil a išiel na toto zhromaždenie.

Keď sa obzrel späť, hovorí: „Kamkoľvek som šiel, všade bol Billy Graham, tak som si ho išiel vypočuť a ​​odovzdal som svoj život Kristovi. Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som kedy urobil.“

Žalmista napísal: „Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.  Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?  Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam.  Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori,  aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.“ (Žalm 139, 5-10)

Nie je milosť úžasná? Boh za tebou pôjde až na kraj sveta, aby ti dal ďalšiu príležitosť odovzdať Mu svoj život.

Keď poznáš Ježiša, vieš kto si a kam smeruješ.

Drahý Bože, Tvoja milosť je úžasná. Ty si mi dal v Ježišovi Kristovi nový život. Ďakujem, že si na mňa položil Svoju ruku a ja som sa mohol stať novým stvorením. Amen.

„Lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.“ (Žalm 56,13)

Jedna legenda hovorí o Sparťanovi Archiášovi. Ten bol pozvaný na hostinu do Atén. Počas tejto hostiny prišiel posol  s listom od priateľa s prosbou, aby si list ihneď prečítal. Archiáš list odložil so slovami: „List počká do rána.“ Rána sa však nedožil. Počas hostiny bol zabitý najatými vrahmi. V tomto liste bolo napísané: „Archiáš, upozorňujem Ťa, aby si ihneď odišiel z domu, kde na Teba čakajú najatí vrahovia.“

V Archiášovej situácii sa nachádza aj mnoho ľudí terajšej doby. Možno si to ani sám neuvedomuješ, ale keď sa nad tým dobré zamyslíš, tak zistíš že je to príbeh aj o tebe. Aj za tebou posiela Pán, ktorému na tebe veľmi záleží poslov, aby ťa varovali. Aj tebe hrozí nebezpečenstvo, že zahynieš večnou smrťou. Tvoj nepriateľ robí všetko preto, aby ťa zničil.

Aj ty si možno myslíš, že máš čas a tento “list“ počká do rána. V čom je tvoja istota, že sa rána dožiješ? Svet v ktorom žiješ je domom, kde na teba číha tvoj úhlavný nepriateľ. A tomu veľmi záleží, aby si varovný list od priateľa neprečítal. Tým varovným listom je Božie slovo.

V ňom môžeš nájsť aj evanjelium -  tú najúžasnejšiu správu o tom ako sa môžeš zachrániť. A nájdeš tam aj pozvánku na svadobnú hostinu. Tá sa bude konať na mieste nekonečnej lásky a radosti – v Božom kráľovstve a tam ti už žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Sám Pán neba i zeme bude jej hostiteľom. Azda by si na nej nechcel chýbať?

„Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ (Lukáš 14,15)

Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal, aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“ aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol. Lenže ja dúfam v Tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z Tvojej pomoci. Budem Ti spievať Pane, že ma zahŕňaš dobrodeniami. Amen

 „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha!“ (Galaťanom 3,1)

Kresťanský bohoslovec Tertullianus (155 – 220) povedal: „Preč s takým čo ustavične hľadá , pretože nikdy nič nenájde, keďže hľadá tam kde nič nemožno nájsť. Preč s takým čo ustavične klope, pretože klope tam, kde nikto nie je čo by tvoril; preč s takým čo sa ustavične pýta, pretože sa pýta takého čo nepočuje.“

Na prvý pohľad sú to veľmi tvrdé slová, obsahujú však hlbokú pravdu. Stačí sa poobzerať okolo seba, koľko je tých, ktorí celý život hľadajú pravdu a nemôžu ju nájsť, iba preto, že ju hľadajú na nesprávnych miestach. Koľko je takých, ktorí celý život klopú, len škoda  že na dvere za ktorými nikto nie je. Koľko ľudí sa ustavične pýta tých, ktorí sú sami hluchí a preto ich nepočujú a nemôžu im ani odpovedať.

Koľkých takých nájdete aj v našich kostoloch a zboroch? Prešľapujú ako moriak na horúcej platni a po celý svoj život neurobia ani jeden malý krôčik vpred. Sú akoby uzavretí v čarovnom kruhu a celý svoj život sa v ňom motajú. Neustále riešia každý deň, týždeň za týždňom, rok po roku tie isté problémy. Až tým unavujú celé svoje okolie.

S takým niečím sa stretol aj apoštol Pavol a napomína Korinťanov aj Galaťanov: „Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky?“ (1.Korinťanom 3, 2-3)  „Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?!“ (Galaťanom 4,9)

Nemôžeme predsa svoj život odovzdať Bohu a žiť po starom. V novom tele musí byť aj nový život. Musíme prejsť od telesného k duchovnému a to dá nášmu životu nový rozmer. Výsledkom bude, že na našom živote bude vidno, že sme novým stvorením.

Pane Ježišu  v Tebe som sa stal novým stvorením. Pomôž mi žiť na Tvoju slávu. Amen

 „A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.“ (1.Jána 3,5)

Evanjelista Frommel bol na liečení v Karlových Varoch a tam sa ho jeden bohatý Žid, ruský obchodník s kožušinami opýtal: „Povedzte mi, ako je to vlastne s tou vašou kresťanskou vierou? Milého Pána Boha ešte verím a uznávam, ale neviem, čo si počať s Ježišom, ktorý má byť Jeho Syn.“ Na to sa ho Frommel opýtal, prečo je v Karlových Varoch. „No predsa nie len tak pre zábavu, ale kvôli ľadvinovým kameňom; chcem sa ich zbaviť.“ Frommel odpovedal: „A to ste neľutovali takú ďalekú cestu z Ruska až do Karlových Varou? Viete, blízko ľadvín je jedna háklivá vec: srdce. Tam tiež človek môže ochorieť kameňmi, veľkými ťažkými kameňmi hriechu. Keby ste raz mohli cítiť túto bolesť – a ja by som vám to prial, aby to bolo čím skôr – potom sa tiež budete obzerať po nejakom doktorovi. Ale nepomôžu vám ani Karlové Vary, ani nijaké iné kúpele. Potom musíte ísť k Pánovi Ježišovi, aby vám tie veľké, ťažké kamene hriechu odstránil. Nikto iný to nedokáže. Potom budete dobre vedieť, čo si máte počať s Pánom Ježišom.“ A tento obchodník zahanbený odišiel.

Aby človek cítil kamene hriechu, musí na jeho dušu pôsobiť Duch Svätý. Človek je totiž taký slepý, že vôbec nevidí svoj skutočný stav. Blahoslavený každý, ktorého svedomie je prebudené  a on utiekol s pokáním a vierou k Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Matúš 5,6)

Bože, duša mi omdlieva túžbou za Tvojou spásou. Ty zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú Tvoje ustanovenia. Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi. Pane zmiluj sa, lebo som hriešny. Odpusť, prosím,  moje hriechy a na moje previnenia si viac nespomínaj. Očistí ma yzopom a budem belší ako sneh. V mene Pána Ježiša, zmiluj sa nado mnou a zachráň ma. Amen

„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“ (1.Jána 4,9)

Už dávnejšie vyšla “Kniha ľútosti a smrti“ od francúzskeho námorného dôstojníka a spisovateľa Pierra Lotiho (1850-1923), kde píše, že by rád uveril, ale už uveriť nemôže. Prečo nemohol uveriť? Pretože nechcel učiniť pokánie a odvrátiť sa od svojej zlej cesty. A uisťuje, že písal svoju knihu úplne úprimne. Smrti sa veľmi bál, pretože ako sám hovorí - chýba mu Kristus:

„Bez kríža a zasľúbenia, ktoré osvecuje svet, je všetko len tápaním vo tme, čakaním na ceste smrti. Kto vystihne nekonečnú úzkosť v hodinách vnútorného sústredenia večer a v hodinách neúprosného jasného pohľadu ráno? Krista nemožno ničím nahradiť, lebo nikdy v najtemnejších dobách svojej uplynulej mladosti, nikdy vo chvíľach najvyššej presýtenosti, nikdy v bolestiach osamelosti a v hrôze pri pohreboch svojich milovaných som nepociťoval nič iné ako strašnú, všeobecnú, večnú prázdnotu. Ale i keď stojíme na okraji hrobu, kde všetko spráchnivie, vidíme ešte v nemerateľnej diaľke, vysoko nad nedostatočnými ľudskými náboženstvami zasľúbenie, ktoré priniesol Ježiš. To je to jediné skutočné, všetko ostatné je prázdne a zbytočné.“

Čo pociťuješ ty, keď si večer líhaš? Čo pociťuješ, keď sa ráno prebúdzaš? Ak máš rovnaké pocity ako Pierr Loti, znamená to, že niečo vo tvojom svedomí nie je v poriadku. Ak sa nachádzaš v tunely sklamania a znechutenia, choď ďalej za svetlom. To jediné - skutočné nájdeš iba v Ježišovi Kristovi, všetko ostatné je prázdne a zbytočne. Ešte stále máš čas urobiť nápravu, len nepremeškaj tu pravú chvíľu. Krista nemôžeš ničím nahradiť. Bez Neho bude tvoj život len prázdnym tápaním a strach zo smrti ťa bude ničiť a zožierať.

Ak sa chceš cítiť hrozne, pozri sa do svojho vnútra, ak sa chceš rozptýliť, pozri sa okolo seba, ale ak chceš cítiť pokoj, pozri sa hore.

Bože, pred svojím pokorením som blúdil, no teraz už dbám na Tvoje výroky. O svojich cestách rozmýšľam a svoje kroky riadim podľa Tvojej náuky. Pane, zem je plná tvojej milosti. Ďakujem Ti za slobodu, ktorú si mi daroval v Ježišovi Kristovi, v ktorom si nám dal všetko. Amen

„Lebo kto nájde mňa, ten nájde život a dosiahne milosť od Pána.“ (Príslovia 8,35)

V jednej dielni hovorili zamestnanci o náboženstve a zvlášť sa zamerali na kresťanstvo, ktoré vraj ohlupuje ľudí, pretože potlačuje ich rozum a oni potom strácajú zdravý úsudok.

Jeden ich kolega len ticho počúval, ale potom, keď nastala kratšia prestávka, si vzal slovo a prehovoril: „Áno, skutočne, kto si začne s kresťanstvom, stráca veľa!“ Všetci sa na neho prekvapene pozreli, a on pokračoval: „Ja som mal veľmi rád pálenku, a tu som skrze Krista stratil! Skrze Neho som stratil aj roztrhaný kabát a ošúchaný klobúk! Skrze Ježiša som tiež stratil svoje hriechy a svoju hanbu! Skrze Neho som stratil aj svoje svedomie! A tiež peklo doma, pretože pred tým to bolo peklo. Tak veľa som toho skrze Krista stratil! Aj vy, kamaráti, môžete niečo stratiť a môžete byť mnohých trápení celkom zbavení a to skrze pokánie a vieru v Ježiša Krista!“

Možno patríš aj ty do skupiny tých, ktorí si myslia, že kresťanstvo ohlupuje ľudí. Možno si tiež otrokom rôznych svojich hriechov a neduhov. Vlastné svedomie ti hovorí, čo nie je v tvojom živote v poriadku a ty nepoznáš riešenie ako s tým urobiť koniec. Sám to nikdy nedokážeš a tak poď k Ježišovi! Zlož pod Jeho kríž všetky svoje hriechy aj starosti a On ťa od nich oslobodí a ty budeš môcť na sebe zakúsiť pravdivosť slov: „Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Ján 8,36)

Na začiatku zmeny správania stojí Ježiš, ktorý mení naše srdce. Viera v Krista nie je skok do tmy, ale krok ku svetlu.

Drahý Bože, uviazol som v prachu, oživ ma podľa svojho slova. Tebe som vyjavil svoje cesty a Ty si ma vypočul; pouč ma o svojich prikázaniach. Odvráť ma od cesty lži a milostivo mi daj svoj zákon. Amen