„Tvoje príkazy sú obdivuhodné, preto ich zachovávam.“ (Žalm 119,129)

Jedno krásne svedectvo o Biblii od francúzskeho básnika Fr. Coppée (1842-1908):

„Jedného dňa som na svojom čele zacítil dych smrti a v mojej duši sa prebudila hrôza pred súdom a potreba večného života. Znovu som začal čítať Bibliu. Čítal som ju tak, ako ju človek musí čítať, totiž s jednoduchým a dôverujúcim srdcom. A tu som na každej stránke, v každom slove tejto vznešenej Knihy videl žiariť večnú pravdu. Dnes verím všetkým divom, o ktorých je tam reč, o ktorých pisatelia Evanjelií rozprávajú, zaznamenávajú a dokladujú ich s takou istotou a presnosťou až do najmenších detailov, že už z toho je vidieť úplne zrejmú úprimnosť a vierohodnosť týchto mužov. Pri čítaní Biblie som opäť našiel vieru v Ježiša Krista a chcem ju zachovať vo svojom vnútri. Úbohý človeče, nepočúvaj tých, ktorí ti chcú nahovoriť, že viera je mŕtva. Ako ty, priateľu, i ja som bol na tom veľmi biedne. Hľadal som nevedomky niekoho, komu by som sa mohol úplne zdôveriť, tomu ktorý je plný milosti a nehy. A našiel som Ho. Urob to ako ja: otvor svoju Bibliu a poď ku krížu, k Ježišovi. Potom aj ty nájdeš pokoj pre svoju dušu.“

Ó Bože, Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky a Tvoj zákon je číra pravda.  Keď ma postihne úzkosť a súženie, potešenie nájdem v Tvojich príkazoch. Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, daj mi to pochopiť a budem žiť. Amen

„Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi;“ (Rimanom 8,1)

Jeden muž pozoroval orla, ktorý sa rýchlo vznášal od zeme. A zrazu sa vták začal kývať a náhle sa zrútil na zem. Ukázalo sa, že v pazúroch držal lasičku, ktorá sa mu zahryzla do hrude a spôsobila jeho vykrvácanie.

Zdá sa, že niečo podobné sa deje nejednému, kto našiel pokoj s Bohom, ale jeho vnútorný život sa nerozvíja. Začal si nejakým hriechom a chradne. Hriech ho okráda o silu a radosť a bráni rastu akéhokoľvek ovocia. Opustilo ho nadšenie on je ako spútaný reťazami.

Ak je to tak aj s tebou, tak poď do svetla a dôkladne vyznaj Bohu svoje hriechy. Daj sa Pánom uzdraviť a oslobodiť.

Možno si ešte neprijal Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a si pevne poviazaný nejakým hriechom. Satan ti tak chce zabrániť, aby si neodovzdal svoj život Ježišovi. Nechce, aby si sa stal Božím dieťaťom a niesol ovocie pre Boha. Avšak Boh si to  žiada a preto ťa dnes pozýva, aby si prišiel k Spasiteľovi a skrze Neho dosiahol odpustenie a pokoj s Bohom večného života.

Pane Ježišu, viem, že som hriešny človek. Verím, že si Boží Syn a že si zomrel na kríži aj za moje hriechy. Verím tomu, že si bol vzkriesený z mŕtvych a žiješ. Prosím Ťa, odpusť mi moje hriechy a daj sa mi spoznať. Odovzdávam Ti môj život! Buď mojím Pánom a Spasiteľom! Odteraz patrím Tebe a ďakujem Ti, že si ma počul! Amen

„A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4,12)

Kto má dnes otvorené uši a oči pozoruje, že prebieha veľké zmiešavanie. Lož sa mieša s pravdou. Zo všetkých strán počúvame výzvy na toleranciu a medzináboženskú spoluprácu. Prebiehajú rôzne konferencie o tom, že Ježiš, Budha, Alah sú cestou do neba, lebo všetci vyznávame toho istého Boha. Hovorí sa, že náboženstvá sú ovocím zjavení. Mnohí sa usilujú o medzináboženskú jednotu, aby boli všetkým na prospech.

Nedajte sa oklamať! Kto sa drží Biblie ako Slova od Boha vie, že za týmto úsilím stojí diabol, ktorý v budúcnosti povedie ľudí k jednotnému náboženstvu. Boh v Biblii jasne ukazuje, kde sa ľudstvo ženie. Pán Ježiš nás varuje: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.“ (Matúš 24,5)... „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.“ (Matúš 24,11) Zároveň nás aj povzbudzuje slovami: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.  Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“ (Matúš 24, 13-14)

Kristus je jedinou cestou do neba. On je Syn večného Boha, ktorý si právom uplatňuje nárok na absolútnosť. On je cesta, pravda i život! (Ján 14,6) „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (Ján 1,18) Kto sa spolieha na Pána Ježiša, ten stavia na pevnom základe. Len vierou v Neho je človek spasený a zachránený pre večnosť.

Ježiš prišiel na zem kvôli nám, aby sme my mohli ísť do neba s Ním.

Pane Ježišu, si živý Boh, ktorého milujem a uctievam. Ty jedinou cestou vedúcou k večnému životu a ja Ti dnes chcem vzdať česť, chválu i slávu. Amen

„Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2.Timotejovi 1,7)

Zdá sa ti život ťažký? Pripadá ti ako nekonečný boj z ktorého  nevidíš žiadne východisko?

Všetky príbehy evanjelia ťa nabádajú k tomu, aby si začal úplne dôverovať Bohu. Jedine vtedy nebudeš mať strach z toho  čo príde, keď Boh bude u teba na najvyššej priečke. Pozri sa spätne na svoj život. Určite v ňom nájdeš svoje zlyhania alebo sklamania. Porozmýšľaj, či to nebolo vtedy, keď si nedôveroval Bohu alebo, keď  si na Neho zabudol alebo nespomenul.

Urob si vo svojom hodnotovom rebríčku poriadok! Daj Boha na prvé miesto! Boh má nárok na prvé miesto v tvojom živote. On je tvoj Stvoriteľ a zo všetkého najviac mu na tebe záleží. Miluje ťa bezpodmienečnou láskou, ktorú si nedokážeš ani predstaviť. Tá láska sa prejavila vtom, že obetoval svojho jednorodeného Syna Ježiša, ktorý prišiel na tento svet pre hriechy celého ľudstva a bol za ne pribitý na drevo kríža.

Boží syn Ježiš, ktorý nikdy nezhrešil, spravodlivý, nevinný a vo všetkom poslušný svojmu nebeskému Otcovi, zomrel potupnou smrťou na kríži za naše hriechy. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych, teraz sedí po pravici Boha Otca. Vybojoval za nás veľké víťazstvo, aby sme aj my mohli prísť k Bohu do večnej slávy.

Možno vo svojom uponáhľanom živote strácaš Boha z očí, ale keď k Nemu prídeš skrze Ježiša Krista a pozveš Ho do svojich problémov, tak sa nemusíš báť, že nebudú vyriešené. V Ňom máš absolútnu istotu. On ťa miluje jedinečnou láskou a prinesie do tvojho srdca pokoj a ty na Neho už nikdy viac nezabudneš.

Hodiny dneška sa budú pohybovať medzi dôverou a slabou dôverou v Boha. Pamätaj, že Ježiš ti dnes vraví: „Neboj sa len ver!“

Bože, stále mám vo svojom živote oblasti, ktoré sa potrebujú podrobiť Tvojej autorite. Pane Ježišu Kriste, prosím, daj mi Svoju milosť a silu prenechať všetko Tebe. Amen

Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. (Korinťanom 1,19)

Pred krížom sa každý človek rozhoduje, či sa chce postaviť na cestu spásy, ktorú mu Boh v kríži ponúka, alebo ju odmietne a stavia sa na cestu vedúcu do záhuby.

Spása je Boží dar, ktorý dostávame zadarmo, bez našich zásluh, ako to Pavol vyjadruje: „sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi“ (Rimanom 3,24). Rozhodnutie pre Krista a jeho milosť znamená aj zriekanie a sebazaprenie, ale zároveň otvára nové možnosti a nové hodnoty. Kto sa pre Krista rozhodol a naplno sa mu odovzdal, určite to neľutuje. Pozerá novým pohľadom, ktorý mu odhaľuje skutočnú hodnotu vecí.

Bláznovstvo kríža prináša iné hodnoty: dobrovoľne sa postaviť na posledné miesto, vzdať sa získaných výhod, nezištne poslúžiť, obetovať sa za druhého a ponížiť sa podľa vzoru Krista ako to vyjadruje Pavol v kristologickom hymne listu Filipanom: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Fil 2,5-8). Ponížiť sa, vzdať sa vlastnej sily, svojich schopností a možností dnes nie je moderné. Ale práve uponíženie sa umožňuje vyniknúť Božej sile.

Kde stojím ja, aké je moje rozhodnutie? Kladiem Krista na prvé miesto a ostatné ide až za ním, alebo dávam prednosť svetským hodnotám? Dokážem sa kvôli Kristovi niečoho vzdať? Čo ma ešte od neho oddeľuje? Ak si svoj život zakladáme na pozemských hodnotách, ak máme popri Kristovi ešte iné zadné dvierka, znamená to že odkladáme rozhodnutie pred krížom. Potom ešte nie sme na ceste spásy.

Milujúci Otče, vždy nám zdôrazňuj, že len skrze Tvoju milosť prichádzame k poznaniu Teba a že iba obetou Tvojho Syna Ježiša stojíme pred Tebou ako spravodliví. Pane Ježišu, keď sa dostanem na koniec tohto pozemského života, budeš tam, aby si ma sprevádzal do môjho nebeského domova. Ďakujem Ti za Tvoju nekonečnú lásku. Amen

Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku! (Izaiáš 55,6)

Nikto z nás nevie dokedy má tu na zemi vymeraný čas. Každý kto žije, musí raz zomrieť a opustiť tento svet. Smrťou sa to však nekončí. To ako prežijeme pozemský život určí kde pôjdeme, keď prekročíme bránu smrti. Boh sa k nám skrze Izaiáša prihovára: „ Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!“ (Izaiáš 55,7) Ako ťažko to mnohí ľudia prijímajú, lebo  ľudská logika nie je Božia logika. „  Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.  Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“ (Izaiáš 55,8-9) Tak často kŕčovito hľadáme riešenie pre náš život, a pritom nás ani nenapadne, že Boh má pre nás pripravené prekvapujúce riešenie.

Všemohúci Pane Bože, každý deň sa budem musieť rozhodovať. Hoci moja konečná myseľ nemôže pochopiť rozsah Tvojej veľkosti S Tvojou silou a múdrosťou mi pomôž robiť správne rozhodnutia. Amen

„Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje" (Michaiáš 7,7).

Čo si vyžaduje zachovanie nádeje v ťažkých časoch?

Pohľad na Boha, čakanie, modlitby a pripomenutie. Micheáša zarmútilo, že sa Izrael odvrátil od Boha. On sa však  zameral na pravú nádej: „Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje"(Michaiáš 7,7)

Aj prorok Izaiáš nás povzbudzuje, aby sme sa nebáli ľudskej potupy, lebo naša nádej, vyslobodenie a spása je u Boha: „Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne“ (Izaiáš 51,6).... Ja, ja som to, čo vás poteším. Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie, a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?“ (Izaiáš 51,12)

Boh počuje naše volanie, aj keď sú okolnosti zdrvujúce. V daných chvíľach je našou stratégiou - jedinou stratégiou, ktorá nám pomôže obstáť v životných búrkach - pridŕžanie sa Hospodina a konanie podľa nádeje na Neho.

Otče, zasľúbil si, že zakotvíš naše srdcia, keď sa okolnosti budú zdať odradzujúce. Pomôž nám volať na Teba vo viere a nádeji s dôverou, že počuješ výkriky našich sŕdc. Amen

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,“ (1.Korinťanom  13,4-5)

Jedno príslovie hovorí: „Človek mieni, Pán Boh mení.“ O tom je aj svedectvo jednej mladej ženy. Príbeh o nesebeckej láske, ktorý nech je aj pre nás povzbudením:

Ahojte, moje meno je Brianna a toto je môj príbeh….

Láska nie je z maličkostí. Nie je to telefonovanie, rande, nie sú to ani spomienky. Láska je obetovanie vecí o ktorých ste ani netušili, že by ste ich mohli obetovať. Láska je nesebecká.

Cítili ste niekedy ako vami život zatriasol? Boli ste niekedy zasiahnutí takými emocionálnymi turbulenciami, že všetko okolo vás sa stalo rozmazané a roztrasené? Cítili ste niekedy, akoby vaše pľúca boli pritesné a vy na chvíľu nemôžete nič urobiť? Nemáte schopnosť  sa pohnúť, myslieť a dokonca na to ani nedokážete reagovať? Ja som to zažila. Prežila som niečo, o čom som si myslela, že to nikdy nemôžem zažiť… a to všetko počas môjho tehotenstva s prvým dieťaťom.

Tehotenstvo je považované za jedno z najúžasnejších dobrodružstiev do ktorých sa pustíte. Vytvárate nový život. Prežívate bezpodmienečnú lásku k niekomu koho ste ešte ani nestretli. Austin a ja sme boli tak nadšení, že stretneme nášho chlapčeka. Prinesieme ho domov. A budeme rodinou.

Nikdy som si nepomyslela, ako som išla v tú noc spať, že sa celý môj svet za pár hodín rozpadne na kúsky. Stále si pamätám ako ma v to ráno budila moja svokra. Austin mal nehodu, povedala. Všetko, čo som vedela, bolo len to, že môj manžel je v nemocnici. A to najhoršie? Nevedela som prečo.

Po dvoch hodinách jazdy do nemocnice, som sa dozvedela, že otec môjho dieťaťa, osoba, ktorú tak milujem, mala krvácanie do mozgu. Prečo? Lekári usúdili (potom ako dokončili jeho toxikologické vyšetrenia a vylúčili drogy), že táto hrozná udalosť sa stala vďaka jeho súčasnej nadmernej konzumácii energetických nápojov (zvyk, ktorý si vytvoril, keď začal pracovať dlhšie).

Operáciu už vykonávali… a po mučivom 5 hodinovom čakaní sme ho mohli navštíviť. Zatiaľ, čo sa každý sústreďoval na takmer nerozoznateľnú tvár zapojenú do všetkých možných prístrojov a trubičiek, jediné čo som videla ja, boli jeho rodičia. Videla som ako zhaslo svetlo v očiach jeho matky, keď videla svojho syna bezmocne ležať na nemocničnom lôžku. Videla som ako sa zrútil jeho otec a plakal, zatiaľ čo držal svoju manželku za ruku.

V tej chvíli nevedeli, či ten život, ktorý spolu vytvorili, sa ešte niekedy preberie. Sledovala som túto rodinu – moju novú rodinu, ktorá sa rozrastala v láske a ja som bola jej súčasťou, – teraz úplne na kúsky  zlomenú…a to je ten najhorší pocit, aký som kedy zažila.

Na ďalší deň operácia pokračovala. Následkom toho boli mŕtvice, záchvaty, opuchy a ďalšie veci, na ktoré sme neboli pripravení. V jednej chvíli, ako som sedela vedľa Austinovho lôžka, som sa začala modliť, aby to prežil. Vedela som, že nikdy to s ním nevzdám. Nezáležalo na tom, ako chaotický bude náš ďalší život. Napriek všetkému budem stáť po jeho boku.

Po dvoch týždňoch žitia v nemocnici, nevediac či to prežije alebo od nás odíde, som musela ísť domov. Prišiel čas, kedy sa naše dieťa začalo pýtať na svet. Nebudem nikomu klamať, bolo to veľmi ťažké. Plánovali sme si, že Austin bude v tejto chvíli pri mne, aby mi bol nablízku a aby ma držal za ruku. Mal prestrihnúť pupočnú šnúru a privítať nášho syna pri vstupe do tohto sveta. Keď som porodila som nášho syna, stal sa krásny zázrak - Austin sa prebudil.

Asi týždeň som ho nemohla prísť pozrieť, ale myslela som na neho každý deň. Plakala som, keď som sa pozrela na svoje dieťa, ktoré sa tak veľmi podobalo na svojho otca. Len týždeň staré bábätko som nechala so svokrou a svokrom. Musela som vidieť Austina. Potrebovala som mu povedať, že naše dieťa je už na svete. Povedať mu ako veľmi ho potrebujeme.

Týždne ubiehali. Preháňali sme ho celej zemi kvôli operáciám a procedúram. Chodila som sa na neho pozrieť zakaždým, keď to bolo možné. Po dvoch mesiacoch, sa konečne náš syn stretol so svojím otcom. Deň o ktorom som nevedela, či sa vôbec niekedy stane. Bol deň, keď sa moje srdce opäť naplnilo kúskom šťastia.

Po nejakom čase, mohol prísť opäť Austin konečne domov. Náš život už nie je taký, aký bol predtým. Chodíme na návštevy k lekárom a do nemocníc tak často, že som to už prestala počítať. Ale sme tu a stále bojujeme. Vstávam skoro ráno každý deň, aby som sa postarala o nášho nádherného chlapčeka, aj o môjho manžela. Pripravujem stravu, robím fyzioterapiu, rečovú terapiu.... Pomáham mu s osobnou hygienou aj mu pomáham chodiť. Som pri ňom v každom momente jeho života.

Je to veľmi ťažké a  neraz som veľmi unavená, ale dávam do toho všetko. Už to nie je ten istý muž, do ktorého som sa zamilovala, ale naďalej ho milujem. Bojujeme spolu za jeho zotavenie, aby sa jeho život zlepšil. Verím, že jedného dňa to dosiahneme.

Dovtedy to s ním nikdy nevzdám. Pretože láska je nesebecká a ja ho milujem viac ako samotný život.

„Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne.“ (Rimanom 8,5)

Billy Graham rozprával príbeh, ktorý je známy v celom Texase. Hovorí o mužovi, ktorý zvykol každé ráno uviazať svojho koňa pred krčmou. Jedno ráno vyšiel krčmár von a zistil, že kôň bol uviazaný pred metodistickým kostolom. Zbadal muža, ako kráčal dole ulicou, a tak vykríkol: „Povedz mi, prečo je toto ráno tvoj kôň uviazaný pred metodistickým kostolom? Muž sa otočil a odpovedal: „Nuž, minulú noc som sa znovuzrodil na jednom evanjelizačnom stretnutí, a tak som zmenil miesto na uväzovanie.

Z tohto príbehu vidno, čo je to znovuzrodenie. Znovuzrodiť -  to znamená zmeniť sa a zmeniť  miesta uviazania. „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Galaťanom 5,20)

Drahý Bože, pomôž mi tak žiť, aby ľudia rozpoznali, že som uviazaný v slobode Tvojej lásky. Amen

„Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou.“  (2.Korinťanom 11,3)

Jeden Európan sa dal na svojej ceste indickou dedinou do rozprávania s miestnym dedinčanom a opieral sa pritom o stenu domu. V tom vybehla von istá žena a vzrušene volala: „Ústupte rýchlo!“ – „Prečo?“, pýtal sa udivene cudzinec. – „Vidíte tú trhlinu v múre? Za chvíľu odtiaľ vylezie kobra vypiť misku mlieka, ktorú som jej pripravila. Je to sväté zviera.“ O chvíľku sa objavila hlava a dlhé telo hada. Vypil mlieko a potom zas pokojne  zaliezol do skrýše.

O niekoľko týždňov tento cudzinec znova zavítal do tejto dediny. Videl, že majiteľ toho „hadieho domu“  je veľmi zarmútený. „Zomrela my manželka,“ vysvetľoval s očami plnými sĺz. „Kobra ju zabila. Pila ako obvykle mlieko, keď o ňu manželka nedopatrením zakopla. Zviera sa bleskurýchle otočilo, uhrýzlo moju ženu a ta za niekoľko minút na to zomrela.“

S hadom v príbehu je to ako s diablom v živote. Ak mu začneme slúžiť a kŕmiť ho svojimi hriechmi, skončíme zle ako táto žena. Nám však ide ešte o veľa viac – o večný život. Ani s diablom, ani z hriechom nie je radno sa zahrávať! Veriacemu kresťanovi je povedané, že diablovi sa má vzoprieť a pred žiadostivosťou a pýchou má utekať. „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ (Jakub 4,7) Poraziť ho dokážeme len vtedy, keď sa budeme zdržiavať v Kristovej blízkosti. On už raz diabla natrvalo porazil. Jeho víťazstvo dáva aj nám víťaziť a pod Jeho ochranou budeme vždy v bezpečí. „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.“ (Efežanom 6,11)

Vierou, milujúci Otče, Ťa žiadam, aby si prevzal vedenie nad každou oblasťou môjho života. Je to také lákavé, keď vidím tých, ktorí prestupujú Tvoj zákon. Pomôž mi zostať Ti verný a pritiahni ma bližšie k Tvojmu Synovi, môjmu Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Amen