„Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas" (Kazateľ 3,1).

Akú úlohu zohráva čas v živote človeka? Ľudia prechádzajú rôznymi obdobiami života. Jeden sa rodí, druhý umiera. Jedni stávajú, inde sa búra. Vo vojne sa zabíja, lekári liečia... (Kazateľ 3,1-11). Autor knihy Kazateľ tvrdí, že času nevládneme my, ale čas vládne nám. Ak zo života eliminujeme Boha,  ak odmietame Stvoriteľa, vieru, spasenie a večný život, potom je toto tvrdenie pravdivé. Vytratí sa všetko, čo presahuje okamžik smrti, lebo v momente, keď naposledy zavriem oči, sa všetko skončí a pominie.

Možno niekto povie, ale veď po mne zostane rodina, dom, slávny vynález alebo odtlačok mojej ruky na chodníku slávy...Nech už po mne zostane čokoľvek, pre mňa to už nebude mať žiadny význam. Narodil som sa predsa, aby som zomrel.

Bez ohľadu na životné obdobie v ktorom sa nachádzaš, vzdávaj Bohu vďaky za Jeho dobrotu, pomoc a spoločenstvo.

Bože, pri stvorení si ustanovil poriadok, ktorý riadi množstvo vecí. Ďakujem za prísľub Tvojej starostlivosti počas každého obdobia môjho života. Máš so mnou dobré úmysly. Pomôž mi využívať čas, ktorý si mi predurčil spôsobom, aký prehlbuje dôveru v Teba. Ďakujem, že môžem veriť, že smrť nie je moja konečná zastávka. Amen

„aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“  (1.Petra 1,7)

V  mestečku  vo  výške  striech  budov  istý  povrazolezec  predvádzal  svoje krkolomné  kúsky.  Artista  tlačil  po  lane  fúrik  z jednej  strany  ulice  na  druhú. Diváci  ho  obdivovali  a nadšene  mu  tlieskali.  Po  niekoľkých  číslach  sa  artista ľudí nahlas opýtal: „Veríte mi, že sa s týmto fúrikom na lane otočím a vrátim sa na  druhý  koniec  ulice?“  Ľudia  ohúrení  predchádzajúcimi  kúskami  nadšene kričali: „Samozrejme, veríme, ukážte nám to!“ A znova zožal veľký potlesk. Ale artista pokračoval: “Ak mi teda tak veríte, ktorý z vás sa odváži prísť sem hore, sadnúť  si  do  tohto  fúrika  a nechá  sa  previesť  na  druhú  stranu  ulice?“  Medzi divákmi  odrazu  nastalo  veľké  ticho  a stupňovalo  sa  napätie.  Umelec  uprene hľadel medzi divákov a hľadal ochotníka. Tu zrazu, kdesi spomedzi ľudí vybehol malý chlapček a kričal: „Jáá, ja sa chcem previesť po lane“ a už sa aj štveral hore  k povrazolezcovi.  Diváci  s napätím  sledovali  toto  smelé  predstavenie. Čakali, ako to všetko dopadne. Keď sa obaja úspešne dostali na druhú stranu a chlapec zišiel dolu, ľudia sa ho zvedavo pýtali: „Ako to, že si sa nebál, veď si mohol spadnúť...“  Ale chlapec spokojne odvetil: „A prečo by som sa mal báť, veď ten artista, to je môj otec.“

Tento malý chlapec svojmu otcovi nielen veril, ale svoju vieru pokojne potvrdil svojím úprimným zmýšľaním a smelým činom. Nech nás to posilní, aby sme aj my zmýšľali a konali podobne. Naša viera by nemala byť len povrchná, prejavovaná iba navonok, ale má nás viesť k upriameniu srdca na Boha, k obráteniu zmýšľania a k bezhraničnej dôvere v Boha. A nebojme sa veriť Bohu naplno. Nebojme sa konať podľa svojej viery, pretože Boh je náš Otec a On je s nami až do skončenia sveta.

Áno, Bože, verím Ti! Verím Ti, Ježišu! A idem s Tebou! Púšťam sa do tohto úžasného dobrodružstva, ktoré pre mňa máš, hoci o ňom neviem vôbec nič. Nevie, čo ma čaká, ale viem, že pôjdeš so mnou! Ty ma veď, Pane, úplne Ti dôverujem! Amen

„On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.“ (2.Timotejovi 1,10)

V kostole Márie Novelly vo Florencii je slávna freska umelca Masaccia. Bola zhotovená v rokoch 1425-1428. Horná časť fresky predstavuje ukrižovaného Krista. Dolná časť fresky predstavuje kostru v sarkofágu. Nad kostrou je napísaný citát: „Bol som, čo si; budeš, čo som.“

Neúprosná pravda zobrazenia a citátu pôsobia, že sa každý tým zamyslí. V Božom Slove je napísaný verš: „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.“ (Hebrejom 9,27)

Pohľad dole na kostru nám pripomína skutočnosť, na ktorú by sme nemali zabúdať. Ten, kto zostane iba pritom, upadne do zúfalstva a beznádeje. Preto je potrebné obrátiť svoj zrak hore – na Krista a na Jeho kríž. On na kríži porazil diabla. A každému, kto v Neho uverí, dáva podiel na svojom víťazstve a na svojom živote.

 „Kristus zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.“ (2.Timotejovi 1,10)

Pane Ježišu, Ty si za nás umrel a vstal si z mŕtvych, aby sme my mohli žiť. Prosíme, nech nás Tvoje vzkriesenie nesie nad všetkým ťažkým, čo v živote prežívame. Udržuj nás vo viere, láske a nádeji. Prosíme, vzkries v nás všetko, čo je mŕtve – vzkries silu v boji s hriechom a ochotu slúžiť Tebe a blížnym. Pomôž nám byť pevnými vo viere a vytrvalými v Tvojom diele. Nech je oslávené Tvoje meno na veky vekov. Amen

„A za koho ma pokladáte vy?“ (Matúš 16,15)

Ježiš  Kristus  prichádza a ohlasuje nám Božie kráľovstvo. Prináša nám odpustenie hriechov a  v každom  okamihu, v akejkoľvek  príjemnej  i nepríjemnej  situácii,  v bolesti,  radosti,  utrpení i beznádeji je svetlom, ktoré  svieti  na  našu  životnú  cestu. Svojim svetlom chce svietiť aj v ľudskom srdci, pretože je pre  nás  „cestou,  pravdou  a životom“. 

Je pre mňa Kristus všetkým, a má v mojom živote ústredné miesto? Je pre mňa zdrojom, z ktorého čerpám každý deň?  Posilou vo všetkých  životných situáciách? 

Ak rozmýšľam nad tými otázkami, možno si začnem uvedomovať, že kdesi tam večer, keď myslím na to, ako som prežil celý deň, alebo vo chvíľach  neúspechu, si občas na Ježiša spomeniem.

Koľkokrát som  v tomto  týždni  myslel  na to, kto je pre mňa Ježiš?

Pane Ježišu,  ja viem, že Ty si Boží Syn, že si dal svoj život za mňa. Chcem Ťa nasledovať s vernosťou a nechať sa viesť Tvojím slovom. Ty ma poznáš a miluješ ma. Ja Ti dôverujem a odovzdávam celý môj život do Tvojich rúk. Chcem, aby si Ty bol silou, ktorá ma podopiera, radosťou, ktorá ma nikdy neopúšťa. Amen

„Kto miluje  svoj  život,  stratí  ho a kto  svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život“  (Ján 12, 25)

V dnešnej  dobe  vôbec  nie  je  populárne  hovoriť  o umieraní,  o strácaní, alebo dokonca o tom, že sa život nemá milovať. Hovorí sa o radosti zo života a o láske  k životu.  Ale  v  každej  dobe  sa  umiera,  človek  sa  stretáva s neúspechmi,  chorobami.  A  nielen  to.  Všetci  sme  tiež  stavaní  do  situácií, v ktorých musíme niečo stratiť, aby sme získali niečo iné.

Práve ten, kto „miluje svoj život“, kto si ho chce zachovať za každých okolností a nevie sa od seba odpútať, stratí ho. Vlastný naplnený život nenájde. Kto oproti tomu „svoj život na tomto svete“, ktorý je neustále ohrozený smrťou, „nenávidí“, že ho nepokladá za najvyššiu hodnotu, ktorú by chcel stoj čo stoj uchovať, ten ho získa. Vzdanie sa života je podľa týchto slov skutočne cenou života. Život žije zo sebadarovania a schopnosti vzdať sa seba. To bol zákon Ježišovho života a každý, kto sa s ním vydá na životnú cestu služby znamenajúcu obetovanie života, bude mať podiel na jeho živote. 

Pane Ježišu, vieme, že strata s Tebou a pre Teba nikdy nie je stratou, ale cestou, ktorá nás privedie do Božieho kráľovstva. Amen

„Naša vlasť je v nebi“ (Filipanom 3,20).

Keď raz sv. František kráčal lesom so svojím spolubratom, počuli pekný spev vtákov. Spolubrat povedal: „Aké sú šťastné, brat František, a prečo ľudia nie sú takí šťastní?“ František odpovedal: „Vtáky, ale i zvieratá a ryby sú stvorené pre tento svet, a preto sú šťastné. Človek nie je stvorený pre tento svet, ale ten, čo nasleduje po smrti, a preto tu na zemi človek nenájde skutočné šťastie.“

Ježiš zomrel za všetkých a nikoho nechce stratiť, chce, aby každý žil, lebo sme stvorení pre večný život. Naša vlasť je v nebi. Tu na zemi sme iba pútnikmi. Pozemský život nie je cieľom človeka. Boh chce každého mať vo svojom kráľovstve. A preto aj dnes prosme Boha, aby sme verne vytrvali v tom, čo sme uverili.

Drahý Bože, veď nás - pozemských pútnikov po ceste života. Daj sa nám spoznávať vo všetkých stvoreniach a pripomínaj nám, že  naša vlasť je v nebi. Amen

„... a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Matúš 16,27)

V Biblii čítame: „Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“  (Matúš 16,27). Inými slovami  povedané: to, ako teraz žiješ, určuje, čo s tebou bude po smrti. Tvoje každodenné rozhodnutia sa po tvojej smrti nerozplynú. Záleží na nich a bude na nich záležať po celú dobu večnosti. Miesto svojho večného určenia si vyberáš tým, v čo veríš. Tvoja odmena vo večnosti  je výsledkom toho, ako konáš. Ak uveríš Bohu, prijmeš Ježiša do svojho srdca a žiješ podľa Jeho Slova, zmení sa spôsob tvojho rozmýšľania a to ovplyvní tvoje budúce správanie.

Boh chce, aby si nepremárnil ani minútu svojho života, chce, aby si vedel, že pozitívne dôsledky tvojho konania môžu ohromujúcim a úžasným spôsobom zmeniť tvoju večnú perspektívu. Jeden muž to vyjadril slovami: „Vždy som si prial dobrý koniec. Teraz ale zisťujem, že smrť je len východiskovým bodom.“

Pravda je taká, že so svojou minulosťou nemôžeš urobiť nič; ale ak teraz začneš, môžeš zmeniť svoju budúcnosť  a to  každým rozhodnutím aj každým svojím skutkom. O tom, čo s tebou bude po poslednom údere tvojho srdca rozhoduješ iba ty sám!

Ukáž nám, Pane, svoje cesty  a pouč nás o svojich chodníkoch. Nech konáme dobré skutky, aby sme nimi oslávili Otca, ktorý je  na nebesiach. Veď nás vo svojej pravde a uč nás,  lebo Ty si Boh, naša spása. Amen

„Zmierte sa s Bohom!“ (2. Korinťanom 5,20)

Pokoj – vysnívané želanie mnohých ľudí. Ale kde ho nájsť? Ľudia ho hľadajú v rodinách, medzi priateľmi, na pracovisku, vo svojom srdci. Prečo ho tak málo ľudí nájde? Lebo ho nehľadajú na správnom mieste. Pokoj možno nájsť jedine u Boha. Keď máme pokoj s Ním, napravia sa aj naše medziľudské vzťahy.

Pokoj sa začína odpustením hriechov. Možno sa to zdá až neuveriteľne jednoduché, ale v Božom Slove je napísané:“ ...pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.“ (Žalm 38,3) Túto pravdu potvrdzujú skúseností mnohých ľudí.

Ako získať pokoj s Bohom? Pôvodca pokoja sa volá Ježiš Kristus. „...a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.“ (Kolosanom 1,20)

Boh je Spravodlivý a Svätý, a preto nemôže mať spoločenstvo s hriešnymi ľuďmi. Vo Svojej veľkej láske k nám však poslal svojho Syna ako Záchrancu pre každého, kto uverí vo výkupné dielo na kríži. A s Ním nám dáva aj nebeský pokoj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva.“ (Ján 14,27)

Keď si priznáme svoje hriechy a vyznáme ich pred Bohom, odpustí nám ich na základe obeti svojho Syna Ježiša Krista. Táto istota odpustenia našich hriechov prinesie do nášho vnútra vytúžený pokoj. Srdce, ktoré je zakorenené v milosti prežíva pokoj s Bohom.

Svätý Bože, v Tvojom Slove je napísané, že neverní nemajú pokoj. Ďakujeme Ti za Tvoju milosť, za Tvojho Syna Ježiša Krista, že skrze obeť kríža nám môžu byť odpustené hriechy a my môžeme byť zmierení z Tebou a mať vo svojom srdce vytúžený pokoj. Amen

„Neochvejne sa držme  nádeje ...“ (Židom 10,23)

Určite ste sa stretli vo svojom okolí z ľuďmi, ktorí žijú bez nádeje. Aj keď sa usmievajú, ich oči sú ako mŕtve. Hovoria, ale v ich hlase chýba radosť. Sú ako nastrojené figuríny kráčajúce  "nikam". V ich srdci je beznádej.

Kristov nasledovník takto nežije, lebo ma nádej. „Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie." (Židom 10,23). Našou nádejou nie je šťastie, rovnajúce sa tomu, keď vyhráme v lotérii. Je  to dôvera, že Boh urobí to, čo povedal.

 „Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.“ (Žalm 30, 5). Sú to slová, v ktorých je nádej. Nádej, že  bude lepšie! S takýmto postojom nemôžeš prehrať. Viera v Božie zasľúbenia ťa bude držať nad okolnosťami a pomôže ti ísť ďalej. Čo Boh zasľúbil, to platí! Jeho slovo je Pravda a Amen!  Ver Jeho slovu a prehlasuj: „Ak to Boh zasľúbil, potom tomu verím, a to mi stačí!"

Bože, Pane náš, ďakujeme, že to, čo si zasľúbil, stále platí. V Tvojej blízkosti je nám dobre. Často bývame unavení, vyčerpaní a trápia nás rôzne starosti. U Teba však máme vždy útočište, lebo Ty si naším prístavom nádeje. Viera v Teba nás drží nad okolnosťami. Veríme, že i dnes budeme počuť Slovo, ktorým nás chceš povzbudiť a ktoré nám pomôže ísť ďalej. Amen

„Dobrý zanechá dedičstvo vnukom ...“ (Príslovia 13,22)

„Dobrý zanechá dedičstvo vnukom ...“ Aké dedičstvo zanecháš?  Každý deň sa neviditeľným spôsobom dotýkaš svojím životom životov iných ľudí. Najlepšie dary nebývajú vždy predmetom dedičstva. Mal by si zanechať niečo, čo bude ukazovať, kým si bol. Jedna vec je merať úspech množstvom peňazí, ktoré máš na bankovom účte, veľkosťou svojho majetku a hodnotou akcií, ktoré vlastníš. Niečo úplne iné je zanechať niečo vzácne – trvalé, nepominuteľné. Takým dedičstvom je zanechať dobrý príklad: v manželstve, vo výchove, v práci, v správaní sa k iným, ale hlavne vo vernosti Bohu. Svoje svetlo môžeš nechať jasne svietiť, aj keď tu už nebudeš.

Každodenná práca robená pre Boha, získava večnú hodnotu. Tí, ktorí nasledujú Krista, môžu pomôcť v Jeho nasledovaní aj iným.

Bože, pomôž nám byť Ti vernými a žiť tak, aby sme na konci svojho života mohli prehlásiť, že náš život bol dobrým bojom. Nech náš odkaz pre našich vnukov bude dobrým príkladom hodným nasledovania Teba. Nech naša viera v Pána Ježiša pomôže zachrániť tých, ktorých tu po nás zostanú. Amen