„Tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne.“ (1. Samuelova  20, 17-18)

Syn známeho misionára stál pri hrobe svojho otca a bez jedinej slzy povedal: „Nechýba ti ten, ktorého si nikdy nemal. Môj otec miloval ľudí na druhej strane sveta, ale nie som si istý, či miloval aj mňa.“

Keď stratíš niekoho blízkeho, vtedy si uvedomíš, že vzťahy sú dôležitejšie ako majetok a ty si v honbe za vecami sveta na to úplne zabudol.  Keď sa dozvieš, že máš len krátky čas na život, si v šoku a snažíš sa prehodnotiť svoje priority. Každú vzácnu chvíľu chceš naplniť slovami, ktoré si nemohol predtým povedať, a vecami, ktoré si predtým zanedbával. Nedovoľ, aby ti tvoje ambície, ctižiadostivosť (alebo aj náboženský zápal!), zabránili preukazovať lásku  tým, ktorí to najviac potrebujú.

Zavolaj, kúp kvety, povedz, „milujem ťa!“ Inými slovami povedané - zaujímaj sa! Tvoji najbližší nepotrebujú tvoje múdre rady, ani kopec peňazí, ale potrebujú tvoju podporu a prejav lásky. Zobuď sa! Hodiny tikajú a dni plynú. Áno, musíš splniť svoje Božie poslanie v živote, ale nie na úkor ľudí, na ktorých ti záleží. Urob si chvíľku a porozmýšľaj nad slovami: „Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske..  tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne.“ (1. Samuelova  20, 17-18)

„Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, ale premárni svoj život?“ (Marek 8, 36)

Milostivý Bože, Tvoja láska je osobný dar pre každého z nás. Ďakujem Ti za Tvoju lásku. Pomôž mi dôverovať Ti a nasledovať Tvoje svetlo a lásku, aby som ju mohol rozdávať tým, ktorých si mi poslal do života. Prosím, požehnaj mojich najbližších, ktorých milujem. Amen.

„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš  29, 11)

Muž, ktorý mal veľkú depresiu išiel za svojim psychiatrom. Vyrozprával mu svoj problém a čakal od neho múdru radu, ktorá by mu pomohla cítiť sa lepšie. Psychiater ho prekvapil diagnózou, ktorú u neho zistil: „Máte nízke sebavedomie a to je typické pre tých, ktorí prehrávajú!“

V dnešnej dobe môžeme stretnúť plno ľudí s takouto diagnózou. Keď sa pozeráme na seba negatívne, tak máme pocit, že sa na nás ľudia pozerajú povýšenecky. To u nás potom vyvoláva pocit menejcennosti.  Začnime sa na seba pozerať tak, ako nás vidí Boh, ktorý nás miluje a plánuje našu budúcnosť.  Potom sa náš celkový pohľad na život  zmení, lebo s Bohom nemôžeme prehrať. Dokonca aj keď padneme, On nám pomôže znova sa postaviť a pohnúť sa vpred.

Možno, keď sa pozeráš na seba, máš tendenciu vidieť niekoho, kto robí chyby.  Ale keď sa začneš pozerať na seba v zrkadle Božieho Slova, potom uvidíš niekoho, kto je premenený na Boží obraz. Nepriateľ sa ti snaží nahovoriť, že nemáš žiadnu hodnotu, Boh však vidí v tebe poklad, ktorý do teba vložil. Keď ho položíš na trón svojho života, On ti dá schopnosť triumfovať nad minulosťou, odolať pokušeniu, prelomiť tvoje dobrovoľne prijaté obmedzenia a začať veriť skutočnosti, že máš v Jeho očiach úžasnú hodnotu.

Veľký a mocný Kráľ na nebesiach ťa považuje za svoj jedinečný poklad. 

Najvyšší Kráľ na nebesiach, v Tebe nachádzam svoju skutočnú hodnotu. Ty ma nazývaš jedinečným pokladom. Viem, že to nie je pre žiadne skutky, ale kvôli tomu, kým si Ty, Pane. Amen.

„Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku.“ (Žalm 119, 105)

V období elektrifikácie prišiel rad aj na odľahlú dedinu v horách. Práce sa skončili. Jeden inšpektor navštívil jednotlivé domy, aby sa ubezpečil, že všetko je v poriadku. Akási staršia obyvateľka tejto horskej dediny odpovedala na otázku, či je spokojná: „Áno, samozrejme! Teraz večer lepšie vidím, keď rozsvecujem petrolejku!“

Možno sa ti konanie tejto ženy zdá smiešne. V Božom Slove je napísané, že ono je sviecou „mojej nohe a svetlom môjmu chodníku“. Preto nenechávaj Bibliu stáť na poličke ako lampu, ktorá večer ostane nerozsvietená, ale nechaj svoj život osvietiť svetlom Božieho Slova – pre tvoje spasenie, tvoju istotu a tvoju radosť.

Koľkí ľudia, ktorí prechádzajú mravnou temnotou tohto sveta tápajú v tme? Majú síce Bibliu, ale neotvoria si ju. Podobajú sa žene s s petrolejkou. Namiesto toho, aby dali prednosť oveľa jasnejšiemu elektrickému svetlu, radšej sedia v tme.

V ľudských dejinách boli mnohé a dlhé obdobia, keď pod hrozbou trestu bolo zakázané vlastniť Bibliu alebo v nej čítať. Kresťania neraz riskovali ohrozenie svojho života a išli mnoho kilometrov, len aby nejaký čas mohli čítať v niektorom z toho mála exemplárov, ktoré tam vtedy existovali.

Ďakuj Bohu, že žiješ v časoch, keď si môžeš slobodne čítať Bibliu. Čo všetko by za to dali tvoji predchodcovia, ktorým to nebolo umožnené? Nechaj si svoje životné chodníky presvecovať svetlom Biblie, aby si nezblúdil, ale šťastne došiel do cieľa.

Bibliu čítaj, ver jej a ži podľa nej!

Drahý Bože, ďakujem Ti za Tvoje živé Slovo – Bibliu, ktorá je mi svetlom nádeje na ceste môjho života. Amen.

„Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je láska.“ (1. Jánov 4, 8)

„Chráň sa byť fanatickým blúznivcom, ktorý prenasleduje iných! Nenahováraj si, že ťa Boh povolal, aby si narúšal život ľudí namiesto toho, aby si ich zachraňoval. To je v protiklade k Duchu Toho, koho nazývaš svojím Majstrom. Nemysli si, že ľudí možno donútením priviesť na Božie cesty! Sám rozmýšľaj a nechávaj myslieť iných! Aj tých najvzdialenejších od Božích ciest „úpenlivo pros“ iba prostredníctvom rozumu, pravdy a lásky, aby vstúpili.“ (John Wesley)

„Božia láska je ako slnko, je tu vždy a všade,“ znie v jednej kresťanskej piesni. A vždy sa nájdu takí (aj medzi kresťanmi), ktorí to neprijali, alebo zlé pochopili. Slnko Božej lásky svieti stále, aj keď ho neraz pre oblaky nevidno. Boh ťa pozýva ľudí milovať, nie ich súdiť. Máš byť Ježišovým svetlom svetu okolo seba,  lebo skutočná láska dokáže prebúdzať k životu.

V láske nejde o to čo dostávaš, ale o to čo si ochotný dať. Srdca blížneho sa môžeš dotknúť iba vlastným srdcom naplneným Ježišovou láskou. Maj na pamäti, že nie ty, ale Božia láska má moc zachraňovať hriešnikov. Buď nositeľom tejto lásky! Staň sa plátnom, na ktorom ľudia uvidia Ježiša. Nech ľudia v tvojom živote vidia v tebe Kristovu lásku. Uvedom si, že ani jeden človek nebude spasený kvôli tomu čo robíš ty, ale vďaka tomu, čo urobil Ježiš Kristus.

Poznaj Bibliu hlavou, uschovaj  ju v srdci, ukazuj ju svojim životom a rosievaj ju po svete.

Pane Ježišu, svet v temnotách potrebuje vidieť Tvoje svetlo. Ty si jediným prameňom, ktorý dokáže uhasiť smäd duše. Naplň ma láskou, aby som o nej nielen vedel hovoriť, ale aby som  vedel ňou aj žiť. Veď moje myšlienky, premieňaj ma, pomôž mi stať sa platnom na ktorom ľudia uvidia Teba. V mene Ježiša Krista. Amen.

„Ježiš im odpovedal: Majte vieru v Boha!“ (Marek 11, 22)

Ak sa opýtam ľudí, čí sú veriaci, tak niektorí hovoria, že neveria. Na svete však niet neveriaceho človeka, lebo každý človek niečomu alebo niekomu verí. Veľmi pekne o tom napísal farár a autor kresťanských kníh Greg Laurie:

Niektorí ľudia tvrdia, že v náboženstvo neveria. „Viera je pre jednoduchých ľudí,“ povedia. „Ja som človek, ktorý verí faktom. Nežijem z výmyslov. Som niekto, kto uverí až po tom, čo sa o tom na vlastné oči presvedčí. Nikde vo svojom živote vieru nepraktizujem. Viera je pre hlupákov.“

Vieru v skutočnosti vo svojom živote používame stále. Ak idem do reštaurácie, sadnem si, objednám a zjem jedlo, ktoré mi prinesú. Praktizujem tým vieru. Neviem, kto jedlo pripravil. Netuším, čo v kuchyni robili. Zoberiem však do ruky vidličku a začnem jesť. Verím, že tam dodržiavajú hygienické normy a moje jedlo pripravujú správne.

A čo keď idem k lekárovi? Povie ti, že potrebuješ operáciu. Objednáš sa teda u lekára a necháš sa zoperovať. Uveril som tomu, čo mi lekár povedal. A keď idem do lekárne, verím lekárnikovi, že mi vydá správne lieky.

Hoci o aerodynamike viem len málo, keď nastúpim do lietadla dôverujem, že lietadlo vzlietne a bezpečne ma dopraví do mojej destinácie. Rovnako dôverujem ľuďom v kokpite, ktorí stroj pilotujú.

Preto nech nikto netvrdí, že vieru nepraktizuje. Svoju vieru vkladáme do pilotov, lekárov, kuchárov, lekárnikov... Vieru vidíme všade okolo seba. List Židom nám v 11,3 vraví: „Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného.“

Ľudia radi uveria tomu, čomu chcú uveriť.

Pane, daj mi vieru, pokorne Ťa prosím. Jedine Ty môžeš spôsobiť, aby som v Teba a Tebe veril, aby som vo viere vytrval, aby som bol v nej pevný a verný, aby som podľa nej aj žil. Amen.

„Hľa, dal si mi času na piaď a dĺžka môjho života pre teba je ako nič.“  (Žalm 39, 6)

Čas ubieha, večnosť sa blíži – to je nápis, ktorý môžeme vidieť na fasáde kostola v St Quen-les-Vignes,  malej dedinke v Touraine. Čítanie tohto nápisu by nemalo človeka nechať ľahostajným. Benjamin Franklin povedal:  „Ak je čas najvzácnejšia vec zo všetkých, tak je premrhanie času najväčšie premrhanie, pretože stratený čas nemožno znova nájsť a to, čo voláme dostatkom času sa vždy ukáže ako dosť málo.“ Čas ubieha, lebo náš život sa podobá „odpočítavaniu dozadu“- deň, ktorý uplynie sa už nikdy nevráti.

Večnosť sa približuje a Blaise Pascal to okomentoval slovami: „Keď ľudia nemohli vyliečiť smrť, rozhodli sa, že aby sa stali šťastnými, prestanú na ňu myslieť“. Lenže čas ubieha tak, ako v nejakom filme a všetko naše konanie je zaznamenané: „Hovorím vám však, že v deň súdu sa ľudia budú zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré vyrieknu.  Na základe svojich slov budeš ospravedlnený a na základe svojich slov budeš odsúdený.“ (Matúš 12, 36 - 37)

Večnosť sa približuje a pred ňou sa neschováš ani neutečieš. Kto do nej vstúpi so svojimi hriechmi bude za to prísne súdený. Ten, kto však prijal Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, je Ním oslobodený odo dňa súdu. (Židom 9, 27) Pre tých, ktorí prijali Krista bude večnosť miestom pokoja a šťastia. Porozmýšľaj - bude aj pre teba?

A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú. (Židom 9, 27 - 28)

Bože, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný. Moja nádej sa upiera k Tebe. V Ježišovi Kristovi mi môže byť z Tvojej milosti odpustené. Prosím,  zbav ma každej viny a očisti má od každého hriechu. Odvráť Svoj pohľad odo mňa, aby som pookrial, skôr než odídem a už ma nebude. Amen.

„...darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 6, 23)

Mladý muž z jednej bohatej rodiny práve ukončil vysokú školu. V štvrti mesta, kde bývali, bolo zvykom, že pri takejto príležitosti rodičia kúpili svojim deťom nové auto. A tak už niekoľko mesiacov chodil s otcom po meste a spolu obzerali autá. Týždeň pred promóciou ho mali už vybraté. Bol si istý, že v ten večer, keď sa vráti z promócie, mu otec slávnostne odovzdá kľúče od nového auta. A predstavte si, aké sklamanie prežil. Vrátil sa domov a otec mu podával krásne zabalenú Bibliu! Tomáš sa tak nahneval, že hodil Bibliu na zem a utiekol z domu. Po tejto udalosti sa s otcom už nikdy nestretol. Až keď dostal správu, že otec zomrel, vrátil sa opäť domov. Keď raz v noci sedel v obývačke a rozmýšľal o tom, čo všetko zdedil, pohľad mu padol na Bibliu, ktorú mu otec v ten večer daroval. Zotrel z nej prach a otvoril ju. Našiel v nej poukážku s dátumom jeho promócie a presnou sumou auta, ktoré spolu vybrali!

Niektoré dary sú pre nás cenné preto, že sme ich dostali od niekoho koho si veľmi vážime. Obzvlášť cenný dar je ten, ktorý nám  dá niekto z lásky, nie z povinnosti. Našim najvzácnejším  darom je dar od Boha, ktorým je Jeho milovaný Syn Ježiš Kristus. V Ňom nám Otec daroval všetko. „Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život.“ (2. Petra 1, 3) „ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3, 16)

O koľko viac radostných chvíľ by si v živote prežil, keby si svoju Bibliu otváral častejšie!

Drahý Bože, ďakujem Ti za najvzácnejší dar, za večný život, ktorý si mi daroval vo Svojom Synovi, mojom Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom si mi daroval všetko potrebné pre život. Ďakujem za nádej ukrytú v slovách: „Nik kto verí v Neho nezahynie, ale bude mať večný život.“ Amen.

„...aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia,  aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými...“ (Efezanom 1, 17-18)

Rímskej ríši vládol v rokoch 361 až 363 cisár Julián. Od svojej kresťanskej viery sa naspäť navrátil k pohanstvu a preto bol prezývaný Apostata. To, že zaprel svoju kresťanskú výchovu a vrátil sa k pohanskému modlárstvu, v skutočnosti znamenalo vyhlásiť Bohu vojnu. Keď bol v roku 363 vo vojne smrteľne zranený, zdvihol  vraj päsť k nebu a zvolal: „Zvíťazil si, Galilejský!“ A takto, vo vzbure proti Ježišovi Kristovi aj zomrel.

Koniec tohto cisára, by sme mohli nazvať ako „beznádejný“. Beznádej je akási duchovná kapitulácia. Kapitulácia pred skutočnosťou takou aká je. Dala by sa vyjadriť slovami: „S tým sa už nič nedá robiť!“ Opakom beznádeje je nádej. Apoštol Peter hovorí, že Boh nás vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. Nádej je motorom duchovného života. Nádej je hnacou silou života. A táto nádej je dokonca živá, samá v sebe ma silu vzrastu. 

A tak nech sú pre nás povzbudením slová apoštola Pavla: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici...“ (Efezanom 1, 17-19)

Tvoj život naplnený Božou plnosťou bude zavŕšený v sláve u Pána.

Bože môj, Ty ma dobre poznáš, aj tak ma miluješ. Ďakujem za nádej, ktorú si nám dal v Ježišovi Kristovi. Ďakujem, že sa o mňa staráš a napĺňaš ma láskou, akej ja nie som schopný. Amen.

„Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.“ (Rimanom 12, 10)

V roku 1986 sa v Čiernom mori pri pobreží dnešného Ruska zrazili dve lode. Stovky cestujúcich zomreli v mazutom znečistenej vode, do ktorej boli uvrhnutí. Správy o nešťastí sa ešte zhoršili, keď vyšetrovanie odhalilo príčinu nešťastia. Nešlo o technický problém, poruchu radaru, ani vtedy nebola hustá hmla. Príčinou bola ľudská tvrdohlavosť. Obaja kapitáni vedeli o prítomnosti druhej lode a obaja sa mohli bezpečne vyhnúť. Podľa spravodajských informácií však ani jeden nechcel uvoľniť cestu druhému, pretože obaja boli príliš hrdí na to, aby ustúpili. Vo chvíli, keď prišli k rozumu, bolo príliš neskoro.

Ak si tvrdohlavý, neústupný typ človeka, ktorý si myslí, že všetko zvládne, premýšľaj o tom, čo si práve čítal. Ak víťazstvom v hádke druhého zraníš alebo stratíš vzťah, čo si získal? Ak si zachováš tvár, ale stratíš vzťah, skončíš tiež v kolónke strát. Dnes je tu teda pre teba slovo: „Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti.... Majte účasť na potrebách svätých. Voči cudzím buďte pohostinní.  Dobrorečte tým, ktorí vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte.  Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi.  Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba.  Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí.  Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.  Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán.  Naopak, ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu.  Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé. (Rimanom 12-10; 16-21)

Vždy, keď otvoríme ústa,  ukazujeme svetu svoje srdce.

Ďakujem, Bože, že dokážeš využiť vo Svojom diele aj také nedokonalé bytosti, ako som aj ja. Prosím, odpusť mi, že som niekedy tvrdohlavý a nie vždy Ti to dovolím. Amen.

„Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.“ (Sudcov 11, 35)

Škót Eric Liddell  bol vynikajúcim bežcom a stal sa misionárom, lebo nadovšetko miloval Boha. V športe dosiahol úplný vrchol na olympiáde v Paríži, ale nie v disciplíne, v ktorej to od neho všetci očakávali. Usilovne sa pripravoval na túto olympiádu a veľmi tam túžil získať zlato v behu na sto metrov. Celý športový svet predpokladal, že tieto preteky vyhrá, lebo bol najväčším favoritom. Počas hier sa však dozvedel, že závod na sto metrov sa pobeží v nedeľu. To pre neho, ako hlbokého veriaceho kresťana predstavovalo veľký problém. Odstúpil preto z pretekov, čím ohromil svojich fanúšikov. Tí, ktorí ho v minulosti oslavovali, ho zrazu nazývali bláznom. V Škótsku ho dokonca za toto rozhodnutie označili za zradcu. Bol pod obrovským tlakom, aby zmenil názor, ale on ostal neoblomný. Na druhý deň boli naplánované preteky na štyristo metrov, kde vypadol jeden pretekár a Liddell dostal príležitosť zaplniť medzeru po ňom. Trať bola štyrikrát dlhšia ako tá, no ktorú sa pripravoval. Napriek tomu prebehol cieľovou páskou ako prvý a vytvoril nový rekord. Vďaka svojmu nekompromisnému postoju vo viere získal olympijské zlato a jeho príbeh sa stal námetom oscarového filmu „Ohnivé vozy“.

Rok po olympiáde Erik Liddell odišiel za svojim otcom do Číny, aby tam spolu s ním vykonával misijnú prácu.  V roku 1943 boli všetci cudzinci internovaní v zajateckom tábore Tientin, v ktorom boli neľudské podmienky. Eric Liddell tam bol svetlom uprostred tmy a svojim prístupom a vierou vlieval nádej všetkým, ktorí tam trpeli. V roku 1945 ťažko ochorel. Mal nádor na mozgu a bol prijatý do nemocnice, kde krátko nato vo veku 46 rokov zomrel. Ostal Bohu verný v čase slávy, aj v čase utrpenia. Podobne ako Jefte, aj on svoj sľub, ktorý dal Bohu dodržal. (Sudcov 11, 35)

Stoj pevne za svojím presvedčením a Boh ťa povýši!

Drahý Bože, tých, ktorí  očakávajú Teba a Tvojej cesty sa pridŕžajú povýšiš za dedičov zeme. Pomôž aj nám zotrvať pevne na Tvojom slove, aby naša viera bola potvrdená skutkami, v ktorých budeš Ty oslávený. Amen.